Vought XF5U

Práce na projekte XF5U začali v roku 1939 a v rokoch 1940-1941 prebiehali testy v aerodynamickom tuneli. Pre overenie netradičnej koncepcie vztlakového telesa, bol postavený pokusný demonštrátor V-173, prezývaný podľa svojho konštruktéra Zimmerman's Flying Pancake. Pri ktorého stavbe bola použitá vrtuľa zo stíhačky Vought F4U Corsair. Bol postavený z dreva a plátna. Jeho vnútorná strana krídel mala plne symetrický profil NACA 0015.

Demonštrátor V-173 v lete.

Prvý let V-173 prebehol 23. novembra 1942. Počas letu ho pilotoval skúšobný pilot Boone Guyton. Ako hlavný problém sa ukázal byť komplikovaný prevod, ktorý roztáčal obe vzdialené vrtule. Prevodovka spôsobovala silné vibrácie, kvôli ktorým musel byť ďalší let odkladaný o rad mesiacov. Potom prototyp pilotoval Charles Lindbergh, ktorý ho zistil prekvapivo jednoduchým na pilotáž. Dokonca sa zistilo, že lietadlo je schopné lietať už rýchlosťou 32 km/h a s vysokým päťdesiatstupňovým uhlom nábehu. Pri protivetre aspoň 50km/h bol schopný vzlietnuť z miesta.

Počas testov, ktoré pokračovali celý ďalší rok, bol V-173 nútený raz núdzovo pristáť na pláži. Pri pristátí si pilot všimol, že mu v ceste ležia dvaja ľudia a začal tak brzdiť, že lietadlo prevrátil. Konštrukcia sa však ukázala byť tak odolná, že sa nič vážne nestalo ani pilotovi, ani lietadlu. Skúšky ale pokračovali pomaly.

Nakoniec 17. septembra 1942 námorníctvo objednalo stavbu dvoch prototypov XF5U, ktoré boli väčšie, mali celokovovú konštrukciu a vážili päťnásobok hmotnosti V-173. Poháňali ho dva hviezdicové motory Pratt & Whitney R-2000. Nezvyčajná koncepcia lietadla mala slúžiť k tomu, aby bolo schopné krátkych štartov pri malých rýchlostiach, ale naopak vysokých maximálnych rýchlostiach v bojovom nasadení. Slúžiť mal z pozemných základní aj lietadlových lodí.

Lietadlo bolo jednomiestne a jeho pilot mal k dispozícii vystreľovacie sedadlo. Trup tvorili dve poloelipsy. Pre riadenie mal dve zvislé chvostové plochy a elevony. Motory po stranách pilotnej kabíny roztáčali štvorlisté vrtule, ktoré mali možnosť obmedzeného nakláňania, ako je tomu u vrtuľníkov. Aby letún nemal tendenciu vybočovať z dráhy, točili sa obe vrtule v opačnom smere. Vrtule boli prepojené, aby mohol letún letieť aj po výpadku jedného z motorov. Zvislé chvostové plochy mali riadiť smer a elevony slúžili na ovládanie v priečnej a pozdĺžnej rovine. Problémom bolo, že celú prednú plochu letúna zaberali disky vrtulí, a preto bol len veľmi obmedzený priestor pre vpred strieľajúce zbrane či rakety.

Prvý prototyp mal slúžiť pre statické a druhý pre letové skúšky. Kvôli silným vibráciám od prevodov sa prototyp nemohol vôbec dostať do vzduchu, pretože hrozil jeho rozpad. Náprava pokračovala pomaly a preto prebehol prvý let až 3. februára 1947, ďaleko po plánovanom termíne. Problémy s vibráciami neustávali a lietadlo sa malo k ďalším testom presunúť na základňu Edwards v Kalifornii. Bolo ešte prevezené Panamským prieplavom, ale ďalšie lety už nepokračovali, pretože US Navy 17. marca 1947 celý projekt zrušilo. Dôvodom boli konštrukčné nedostatky typu, prekročenie rozpočtu a zdržanie projektu, ktoré bolo tak veľké, že medzitým vznikla prvá generácia prúdových lietadiel, na ktoré sa celý vývoj rýchlo preorientoval.

Prototypy XF5U boli zošrotované, zatiaľ čo demonštrátor V-173 sa zachoval vo Smithsonian Institution v Marylande.

• Osádka: 1
• Rozpätie: 9,91 m
• Dĺžka: 8,73 m
• Výška: 4,50 m
• Nosná plocha: 44,2 m²
• Plošné zaťaženie: 172 kg/m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 5 958 kg
• Vzletová hmotnosť: 7 600 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 8 533 kg

• Viac o histórii typu a fotogalérie (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vought XF5U Flying Flapjack na českej Wikipédii.