Bell P-63 Kingcobra

Začiatkom roku 1941 boli vo firme Bell Aircraft Corporation zahájené práce na konštrukcii stíhacieho lietadla, ktoré koncepčne vychádzalo z typu Bell P-39 Airacobra. Konštruktéri firmy Bell vtedy súbežne pracovali na dvoch projektoch – Model 23, čo bol budúci XP-39E, a Model 24, z ktorého nakoniec vykryštalizoval XP-63 (AAF postupne objednalo stavbu troch prototypov XP-39E, s/n 41-19501, 41-19502 a 42-71464, spolu s tromi prototypmi XP-63 - išlo o dva stroje XP-63 so sériovými číslami 41-19511 a 41-19512, tretí bol XP-63A s/n 42-78015). Obidva typy (Model 23 a Model 24) poháňali motory Allison V-1710-47, čo bola prvá verzia tohto motora, ktorá dostala dvojstupňový kompresor. Model 24, ktorý navyše dostal laminárny profil krídla (po typu P-51 firmy North American Aviation ako druhý v USA), sa ukázal ako perspektívnejší, takže nakoniec zišlo z plánovanej výroby XP-39E (bola zadaná nakoniec stornovaná objednávka na stavbu 4000 kusov, ktoré mali byť zaradené do výzbroje pod novým označením P-76). USAAF, teda vojenské letectvo Spojených Štátov, ktoré potrebovalo na začiatku vojny každé vhodné lietadlo, objednalo v septembri 1942, teda ešte pred zalietaním XP-63, sériovú výrobu. Nakoniec ale stroj, ktorý dostal označenie Bell P-63 Kingcobra, nikdy nenasadili do bojov. Väčšina vyrobených strojov tak bola dodaná do ZSSR, ktorý dostal 2421 kusov. Výroba typu P-63 sa začala na jeseň 1943.

Bell P-63A bol vyzbrojený automatickým kanónom M4 kalibru 37 mm strieľajúcim dutou osou vrtule a štyrmi guľometmi kalibru 12,7 mm. Lietadlo mohlo niesť až tri bomby s hmotnosťou do 227 kg. V priebehu výroby boli vykonávané rôzne úpravy a vylepšenia. Celkom bolo vyrobených 3362 strojov všetkých verzií (iné pramene udávajú 3303 kusov).

P-63 Kingcobra sovietskeho letectva

V Sovietskom zväze čakal Kingcobru šťastný osud. Po dobrých skúsenostiach s P-39 bola aj ona nasadená u stíhacieho letectva. Dočkala sa aj stretov s nepriateľskými lietadlami, hoci už nie v tak hojnom počte, pretože k jej nasadeniu došlo až v závere vojny. Jej výsledky sú nasledovné -

85. gardový stíhací letecký pluk (85. GvIAP): 15. 11. 1944 – dve P-63 zaútočili na formáciu 6 nemeckých lietadiel (pilotmi boli identifikované ako Bf 110). Dosiahnuté dva zostrely bez vlastných strát.

67. gardový stíhací letecký pluk (67. GvIAP): 19. 1. 1945 – 4 stroje P-63 sa stretli s 8 nemeckými lietadlami (identifikovanými ako Fw 190). 2 lietadlá zostrelené, bez vlastných strát. Ďalšie 4 P-63 toho istého dňa na tom istom mieste bojovali s ďalšou skupinou Fw 190 (počet nie je udávaný) a jeden zostrelili, bez strát.

7. 3. 1945 – Roj P-63 sprevádzal Iľjušiny Il-2. Skupina štyroch Bf 109 na nich zaútočila. Dosiahnuté 3 zostrely bez strát. Ten ten istý deň zasiahli dve P-63 na letisko v blízkosti Berlína, kde prekvapili skupinu Fw 190 pri štarte. Dva zostrelili. Pri spiatočnej ceste zaútočili na Me 262, ten im ale uletel. Ten ten istý deň 8 strojov P-63 sprevádzalo Pe-2. Stretli sa s desiatimi Bf 109 a dvomi Fw 190. Zostrelili jeden Focke-Wulf pri strate jednej Kingcobry. 67. gardový stíhací pluk (GIAP) stratil ešte dve ďalšie P-63, ktoré zostrelilo protilietadlové delostrelectvo (15. 4. 1945 pri prieskume a 22. 4. 1945 pri bojovom lete).

Posledný boj P-63 sa mal uskutočniť 15. 8. 1945 v Mandžusku, kde dve Kingcobry od 17. stíhacieho pluku (IAP) zaútočili na dve Ki-43 a jednu zostrelili.

Sovietski piloti si na nich cenili ich skvelé manévrovacie schopnosti a schopnosť vydržať veľké poškodenia (podobne ako u P-39) a navyše oceňovali, že oproti ich starším súrodencom mali lepšie letové vlastnosti a pri pilotáži boli menej zákerné. Po vojne podľa niektorých zdrojov boli v zálohe držané až do konca 40. rokov. V NATO tieto "potenciálne nepriateľské" stroje dokonca dostali kódové meno Fred.

Zo sovietskych stíhacích es na P-63 koncom vojny lietali Alexej Michajlovič Rešetov, Ivan Ivanovič Kobyleckij a Nikolaj Fiodorovič Kuznecov.

Celkom 332 strojov Kingcobra bolo prestavaných na pilotované lietadlá určené pre nácvik vzdušného boja ako lietajúce terče. Stroje Bell RP-63 "Pinball" neniesli žiadnu výzbroj, boli však vybavené zosilneným poťahom, chrániaci lietadlo aj pilota pred zásahmi striel špeciálnej cvičnej munície, vyrobené z ľahko sa rozbíjajúceho materiálu (vývoj tejto munície bol pomerne komplikovaný, pretože z jednej strany bolo nutné zabezpečiť neškodné roztrieštenie strely na zosilnenom poťahu lietadla, ale z druhej strany strely museli mať porovnateľné balistické vlastnosti ako bežné strelivo, aby výcvik v streľbe na letiaci cieľ bol realistický). Dosah striel bol snímaný senzormi a signalizovaný svetelným zariadením. V roku 1948 sa ešte rada terčových Kingcobier dočkala preznačenia, takže z RP-63A, RP-63C a RP-63G sa stali QF-63A, QF-63C a QF-63G.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bell P-63 Kingcobra

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bell P-63 Kingcobra na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Portál letectvo