Aeronca L-3

Aeronca L-3 bolo pozorovacie a spojovacie lietadlo vojenského letectva Spojených štátov počas druhej svetovej vojny. L-3 bolo vojenskou verziou predvojnového civilného cvičného typu Aeronca Model 65 „Defender“. Pôvodne získalo označenie O-58, keď bolo prvýkrát objednané pre letectvo. Lietadlo bolo skúšané v lete 1941 počas vojenského cvičenia v Louisiane a Texase, kde bolo používané pre rôzne podporné úlohy (spojovacie lety, prevoz ľahkých nákladov).

Aeronca L-3 Grasshopper
Aeronca L-3B v Národnom múzeu letectva USA
Typ	spojovacie a pozorovacie
Výrobca	Aeronca Aircraft
Prvý let	leto 1941
Hlavný používateľ	USAAF, US Navy
Vyrobených	viac ako 1 400
Portál letectvo

V čase, kedy americké pozemné jednotky vstúpili do bojov druhej svetovej vojny, začali používať lietadlá L-3 rovnakým spôsobom ako pozorovacie balóny v prvej svetovej vojne – k navádzaniu delostreleckej paľby na miesta sústredenia nepriateľských jednotiek. Tiež boli využívané pre spojovacie a prepravné účely a ku krátkym prieskumným letom, teda pre úlohy, ktoré vyžadovali lietadlo s krátkym vzletom a pristaním na provizórnych vzletových a pristávacích dráhach.

V čase, kedy Spojené štáty vstúpili do vojny, bola Aeronca L-3 (a jej sesterský typ Taylorcraft L-2) prehlásené za operačne zastarané a nikdy neboli oficiálne poslané na frontu. Dôvodom bola nepekná tendencia lietadla prechádzať do pádu a vývrtky v ľavotočivej zatáčke, rovnako tak ako to, že boli k dispozícii novšie a modernejšie typy lietadiel. Miesto na frontu boli posielané k cvičným jednotkám, kde slúžili ako cvičné lietadlá a „taxíky“. Spojovací piloti začínali výcvik na L-3 a potom prechádzali na väčšie lietadlá ako boli Piper L-4 alebo, v prípade USAAF, Stinson L-5.

Existujú správy o tom, že isté množstvo L-3 boli nedopatrením poslané na frontu v severnej Afrike a následne predané jednotkám Slobodných Francúzov, ktoré tam vtedy operovali. Nie je ale známo, koľko lietadiel síly Slobodných Francúzov získali.