Štiavnické jazero

Projekt tajchu vypracoval Samuel Mikovíni v roku 1741. V rokoch 1743 – 44 bola stavba pod jeho vedením zrealizovaná. Až do vybudovania priehrady Meurad v Alžírsku v rokoch 1855 – 59 bol tajch Rozgrund považovaný za najodvážnejšiu vodnú nádrž na svete. Tým sa vlastne potvrdila technická vyspelosť jeho realizátorov.

Aj plnenie tajchu bolo dômyselným spôsobom riešené z prevažnej časti z cudzieho povodia vybudovanými prívodnými jarkami, Rozgrundským (západným) v pôvodnej dĺžke cca 1 900 m a Schönlindenskými jarkami v pôvodnej dĺžke cca 1 500 m z plochy povodia cca 3,5 km² . Ďalej bola voda privádzaná z vlastného povodia Teplým potokom ako hlavného prítoku a z vedľajších prítokov (pôvodnej štôlne Rafael) zo západnej časti tajchu, z južnej časti zo štôlne Roxner Ignác a z ďalších dvoch horských bystrín z východnej časti tajchu z plochy cca 1,5 km² .

Z titulu objemu vodnej nádrže, plochy povodia a odberu vody prostredníctvom regulačných systémov, rozdeľovacími objektami na prítokových a náhonných jarkoch bola zrážková voda v max. miere využitá po celý rok na pohon banských a úpravníckych zariadení. V čase nadmerných zrážok odber vody bol z prevažnej časti realizovaný zo zberných prítokových jarkov cez rozdeľovacie objekty priamo do náhonných jarkov privádzajúcich vodu k strojným banským a úpravníckym zariadeniam, pričom bol odstavený odber vody z nádrže. Súčasne zvýšená zrážková činnosť vo vlastnom povodí bola využívaná na doplňovanie tajchu. Ešte dômyselnejšie bola využívaná voda, ktorá najskôr poháňala banské strojné zariadenia, najmä čerpacie stroje a následne ďalej spolu už aj s vyčerpanými banskými vodami na vybudovaných viacerých spádoch vo Vyhnianskej doline poháňala ešte strojné úpravnícke zariadenia (stupy, splavy a pod.). Príkladom je rok 1768, keď v šachte Leopold v Bankách boli postavené Karolom Jozefom Hellom dva vodostĺpcové čerpacie stroje, s ktorými sa vyčerpávala voda z hĺbky 99,2 m. Pohonná voda bola privádzaná vrchným náhonným jarkom – Leopoldšachtovým z výpustného systému tajchu. Každý z nich mohol spotrebovať cca 2 300 m³/24 h vody, aby zo spomínanej hĺbky vyčerpal cca 1 300 m³/24 h. Vyčerpaná banská voda spolu s vodou už raz použitou poháňala nielen stupy Hoferštôlnianskeho ťažiarstva, ale na vybudovaných spádoch vo Vyhnianskej doline aj ďalšie stupy z iných ťažiarstiev.

Pre plynulejšie zásobovanie vodou spomínaných čerpacích zariadení v šachte Leopold bol na konci náhonného jarku vybudovaný menší tajšok, ktorý sa nachádzal na vyvýšenom mieste vzhľadom k ohlubni šachty, čím sa dosiahla väčšia spádová výška a tým aj následne zvýšený výkon čerpadiel. Keďže spomínaný systém čerpania vody zo šachty Leopold si vyžiadal väčšie množstvo vody, bolo potrebné zvýšiť objem vody v tajchu Rozgrund. Tento problém vyriešil jeden z bývalých úspešných žiakov Samuela Mikovíniho Jozef Lill, keď navrhol a vypracoval projekt zvýšenia hrádze o jednu siahu (cca o 2 metre), čím sa výrazne zvýšil objem tajchu a tým aj predĺžila doba čerpania vody. V 19. stor. sa už niekoľkokrát využitá voda vo Vyhnianskej doline pri pohone úpravníckych strojných zariadení využívala aj pri Vyhniach v Starej štôlni Antona Paduánskeho, kde poháňala vodnostĺpcový stroj na čerpanie vody. Pohonná voda v množstve 0,410 m³/min. dosiahla pri spádovej výške 44 m výkon 4 HP, čo postačilo na vyčerpanie vody 0,145 m³/min.

Okrem vrchného náhonného jarku – Leopoldšachtového bol vybudovaný aj spodný – Karolšachtový, ktorý bol prepojený s vrchným jarkom tzv. regulačným výpustným systémom, ktorý umožňoval dodávať vodu v potrebnom množstve pre potreby pohonu najmä úpravníckych zariadení v šachte Karol na Bankách. Využitá voda odtekala do Vyhnianskeho potoka, kde bola znovu používaná na spomínané zariadenia.

Po ukončení banskej činnosti v Rozgrunde, na Bankách a vo Vyhniach voda z vodnej nádrže – z tajchu Rozgrund slúžila pre potreby továrne Karola Kachelmanna vo Vyhniach a tiež ako zdroj pitnej vody pre Banskú Štiavnicu.

Zmeny správcov tajchov, keď niektoré prešli pod miestnu správu, niektoré pod podnik Vodární a kanalizácií a niektoré ostali v správe podniku, prehĺbili úpadok starostlivosti o jednotlivé tajchy. Výsledkom ďalšieho hľadania optimálneho správcu bolo rozhodnutie, že od roku 1981 sa stal správcom vodárenskej nádrže Rozgrund bývalý podnik Povodia Hrona v Banskej Bystrici, v súčasnosti odštepný závod Povodia Hrona spadajúci pod Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica, ktorý je v súčasnosti správcom. Výsledkom prechodu správcovstva došlo k zásadnej zmene v pohľade a v prístupoch k jej zachovaniu a obnove. V rokoch 1985 – 86 bol vykonaný inžinerskogeologický prieskum hrádzového telesa so zabudovaním piezometrických a hydropedologických vrtov na sledovanie režimu prúdenia podzemných vôd hrádzou a podložím. V rokoch 1986 – 87 bola vykonaná rekonštrukcia časti bezpečnostného priepadu, na prítoku Teplého potoka do nádrže bol zabudovaný limnigraf. V rokoch 1987 – 89 bol vyčistený Schönlindenský jarok a sprístupnenie cca 20 m štôlni dnového výpustu. V roku 2004 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia hrádzového telesa a výpustného systému.

Tvar priečneho profilu.

• Základné rozmery:
  • výška hrádze 30,20 m
  • šírka hrádze 6,00 m
  • dĺžka hrádze 125,00 m
  • kóta koruny hrádze 706,20 m n. m.

Typ priehrady: zemná hrádza – heterogénna, budovaná zo suťových hlín usporiadaná na spôsob jadrového tesnenia. Hrádza sa skladá z 5 častí:

• z tesniaceho telesa – z utlačeného ílu a hliny
• z násypu zeminy na návodnej strane
• z násypu zeminy na vzdušnej strane
• z opevnenia lomovým kameňom na návodnej strane
• z kamennej pätky pri vzdušnom svahu hrádze

Opevnenie:

• návodný svah – v sklone 1:1,5 – 1:1,7 opevnený kamennou dlažbou
• vzdušný svah – v sklone 1:1,25 – 1:1,75 obložený trávovým drnom
• koruna hrádze: trávny porast

Hydrologické údaje:

• plocha povodia: Teplý potok 1,40 km² , Teplý potok + jarky 3,25 km²
• dlhodobý priemerný prietok: a, 0,019 m³/s; b, 0,043 m³/s
• priemerný úhrn zrážok: 750 mm

Hladiny v nádrži:

• min. prevádzková hladina 693,00 m n. m.
• max. prevádzková hladina 705,00 m n. m.
• max. dovolená hladina 705,80 m n. m.

Objem nádrže:

• stály objem V_s= 87 247 m³
• zásobný objem V_z= 445 192 m³
• retenčný objem V_r= 43 281 m³
• celkový objem V_c= 575 720 m³

Efekty nádrže: Zabezpečenie pitnej vody do úpravne vody – StVak-u/Q_max=14 l/s

• MONTANISTIKA: "Banský vodohospodársky systém", Ján Novotný a RNDr. Marián Skaviniak