Vec (právo)

V Uhorsku a na Slovensku do roku 1950 sa za veci (lat. res) považovali len (právne alebo hmotne vymedzené) kusy vonkajšieho hmotného (a teda nie nehmotného) sveta okrem slobodného živého človeka. Treba ale dodať, že do pojmu vec sa zahŕňali aj niektoré prírodné sily a v 20. storočí navyše existoval aj menšinový názor (asi pod vplyvom vtedajšieho českého či rakúskeho práva - pozri nižšie), že pojem vec zahŕňa aj nehmotné predmety[2][3]. V česko-slovenskom Občianskom zákonníku z roku 1950 (ObčZ 1950) bola vec definovaná takto: Veci v právnom zmysle sú ovládateľné hmotné predmety a prírodné sily, ktoré slúžia ľudskej potrebe (výraz "slúžia ľudskej potrebe" sa vzťahuje aj na výraz "hmotné predmety")[4]. Česko-slovenský Občiansky zákonník z roku 1964 (ktorý na Slovensku platí dodnes a v Česku platil do roku 2013) sa síce vecami zaoberá (porov. napr. § 118 a nasl.), ale vec priamo nedefinuje.[5] Napriek tomu bola (do roku 1991) definícia veci sekundárne uvedená v Zákonníku medzinárodného obchodu (ZMO) a znela takto: Vecami sú hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí[6]. Podľa právnej teórie platila a naďalej dodnes platí pre celé slovenské občianske právo rovnaká definícia ako je uvedená v ZMO resp. ako v ObčZ 1950 (hoci ani jeden z týchto predpisov už nie je platný); niektorí autori uvádzajú definíciu veci v tvare podľa ZMO, iní v tvare podľa ObčZ 1950 (rozdiel je len v tom, na ktorú časť vety sa vzťahuje slovo ovládateľný) [3][7][8][9]. Ovládateľnosť a slúženie ľudským potrebám (čiže užitočnosť) sa pritom posudzuje vždy objektívne, teda či za daného stavu ľudského poznania a možností možno v danom okamihu vec ovládať, resp. či vec slúži ľudským potrebám.[9] Od roku 2018 sú v texte Občianskeho zákonníka z pojmu vec explicitne vylúčené živé zvieratá (§ 118)[10][11].

V rakúskej časti Habsburskej monarchie resp. aj v dnešnom Rakúsku a v Česku (v Česku jednak do roku 1950 a jednak znova od roku 2014 dodnes) sa za vec považovali resp. považujú aj nehmotné predmety. Konkrétne v § 285 Všeobecného občianskeho zákonníka (platného v rakúskej časti Habsburskej monarchie, v Rakúsku a do roku 1950 aj v Česku) je vec definovaná ako všetko, čo je rozdielne od osoby a slúži užívaniu človekom; táto definícia je od roku 2014 prevzatá do českého Občianskeho zákonníka v podobe všetko, čo je rozdielne od osoby a slúži potrebe ľudí (pričom ale ľudské telo, časti ľudského tela ani živé zvieratá sa v českom Obč. zákonníku explicitne nepovažujú za veci). Z historického hľadiska z uvedeného vyplýva, že v Česko-Slovensku do roku 1950 platili dve definície veci (v českých krajinách vec zahŕňala aj nehmotné predmety, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vec nezahŕňala nehmotné predmety), od roku 1950 do roku 2013 bola definícia veci v Česku a na Slovensku rovnaká a od roku 2014 sa definícia znova líši.[12][13][14][15] V Nemecku sa podobne ako na Slovensku za veci považujú len hmotné predmety (§ 90 nemeckého Občianskeho zákonníka).[16]

V Trestnom zákone z roku 1961 (platnom na Slovensku do roku 2005) sa definícia veci spomína až od roku 1992 v § 89 v podobe Vecou sa rozumie aj ovládateľná prírodná sila., čím sa teda ešte neodlišovala od definície podľa občianskoprávnej teórie. V roku 2001 však bola táto veta rozšírená takto: Vecou sa rozumie aj a) ovládateľná prírodná sila, b) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. [17] Okrem toho sa od roku 2002 (len) v súvislosti s trestom prepadnutia veci za vec považovali aj príjmy z trestného činu, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov alebo vecí.

V súčasnom slovenskom Trestnom zákone, ktorý je účinný od roku 2006, je vec definovaná (v § 130) oveľa širšie než v slovenskom občianskom práve, keďže zahŕňa aj mnohé nehmotné predmety. Konkrétne znie takto: Vecou sa na účely tohto zákona rozumejú:

a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,

b) ovládateľná prírodná sila alebo energia,

c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu,*

d) peňažné prostriedky na účte,*

e) príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov,*

f) listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo*

g) majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.*

Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.
Body označené vyššie hviezdičkou (*) boli do definície pridané až od roku 2016, predtým v definícii neboli (pričom ale bod e) bol už predtým uvedený ako rozšírenie definície veci, ale len v súvislosti s trestom prepadnutia veci). [18]

Praktický význam tejto definície v Trestnom zákone je značný, pretože výraz vec sa vyskytuje vo viacerých ustanoveniach Trestného zákona. Výraz vec je napríklad súčasťou definície krádeže. Preto z toho, či niečo, čo si niekto prisvojil, spadá pod definíciu veci, vyplýva, či v danom prípade ide (resp. môže ísť) o krádež a či sa teda použijú (resp. môžu použiť) ustanovenia Trestného zákona o krádeži.[19]

• hnuteľná vec a nehnuteľná vec
• zúžitkovateľná vec a nezužitkovateľná vec
• zastupiteľná vec a nezastupiteľná vec
• vec určená genericky a vec určená špecificky
• deliteľná vec a nedeliteľná vec
• hlavná vec a jej príslušenstvo, prípadne súčasť veci