Veľký Ďur

Obcou preteká Ďurský potok a nachádza sa v nej Ďurský rybník. Ďurský potok (dĺžka 8,47 km) pramení severne od obce Horný Ďur, ústi do Hrona južne od Kalnej nad Hronom.

Prvé písomné stopy o obci sú z roku 1230, kde bol pri mene držiteľa spomenutý názov Geurud Mochuna. V roku 1298 je rovnaký zápis v testamente nachádzajúcom sa v Ostrihome, v roku 1329 na výsadnej listine možno nájsť zmienky týkajúce sa rodiny Győrödi, v roku 1370 bola jedenkrát nájdená poznámka o troch Győrödről-Ďúradoch, aj keď dnes vieme len z dvoch obciach s názvom Győröd -Alsó a Felső (Horný a Dolný), predtým označované Kis a Nagy Győröd. Držba týchto obcí je spojená s majiteľmi panstva Levice.

Roku 1321 Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi Karolovi Róbertovi. V roku 1330 po atentáte na Karola Róberta ho dostal jeho syn Peter. V roku 1388 kráľ Žigmund Luxemburský daroval Levický hrad a hradné panstvo Ladislavovi zo Šaroviec (Ladislaus de Saro), predkovi rodiny Levických. Roku 1396 syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako Peter z Levíc (de Leva).

V roku 1412 dal kráľ Žigmund listinou nova donátio ad reá Istvánovi a Jánosovi Imreovcom obce nazývané Győrödi do budúcej držby; ale už v roku 1419 bol ako držiteľ obce s názvom Nagygyőrödi uvedený Pobor István – zeman z Ďúra (Győr).

V roku 1434 sa krajom prehnali husiti, vypálili Levický hrad, pričom boli zničené archívne materiály a výsadné listiny zemanov, a spustošili okolité obce.

Listina z roku 1506 uvádza Lévaia a Harasztiaka ako hospodárov v obci, pričom názvy obcí boli uvedené ako Gyevrevd.

V roku 1573 Turci zničili dedinu, v roku 1615 boli ako majitelia obce spomínaní aj Forgáčovci, v roku 1663 obec znova prepadli Turci. 29. októbra 1663 tu táboril Mihail Apaffy I., princ z Transylvánie (1632 – 1690). V rokoch 1709 – 1710 v meste Levice a v okolítých obciach vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí.

Po Rákoczyho povstaní panstvo vlastnili Esterházyovci a Schoellerovci, ale Malý Ďúrad patril rodinám Zichyovcov a Péli Nagyovcov. V tej dobe, Velky-Gyurad, mal 330 obyvateľov. V roku 1886 celá dedina vyhorela.

Hranicou obce je Patyi puszta, ktorá bola kedysi samostatnou obcou a tiež patrila k panstvu Levice. Už v roku 1321 nájdeme písomné záznamy, keď ju kráľ Karol daroval Michalovi, v roku 1423 patrila ďúradskej rodine Pobor, neskorším zemanom z Ďúra (Győr). V roku 1527 bola uvedená medzi zničenými dedinami. K Győrödu patrila osada Bárcz, ktorá bola potom samostatnou obcou.

Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr, doloženej v rokoch 1205 – 1235 ako Geurud Superior, neskôr Geurud eccelesiastica, Geurud Superior (1278), Maly Gyurad (1773), Maly Jurad (1808), Horný Ďúrad (1920) a Horný Ďur (1948), maď. Felsőgyőröd.

Podľa záznamov z listín z roku 1298 v maďarskom meste Esztergom patrila sem ešte aj tretia obec Geurud Mochuna, všetky 3 mali spoločného majiteľa. Zmienky o tretej obci sú aj z rokov 1329 a 1370 i keď dnes vieme iba o dvoch "Győrödöt" Horný a Dolný, sú signály aj pre tretí, lebo sa ukázalo, že z hľadiska držby je ich história do značnej miery rovnaká.

Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku.

K obci patrili osady Chladnov a Galiba, nachádzajúce sa v blízkosti Mochoviec, doložené v II. a III. vojenskom mapovaní Uhorska v rokoch 1819 – 1869 ako panstvo Kegleviča. Obývané boli približne do roku 1980, dnes sú už opustené.

Na juhovýchodnej strane za obcou vedľa cintorína je Pamätník padlým z roku 1919. Pred budovou bývalej jednotriednej základnej školy stojí drevená zvonica. Za obcou smerom na Rohožnicu je kaplnka Panny Márie Lurdskej.

V obci môžeme vidieť zvyšky tradičnej ľudovej architektúry, a to napríklad studne kryté strieškou vo dvoroch (hlavne pri hlavnej ceste z Vrábeľ do Levíc).

Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr. Je doložená od roku 1274 ako Geurud, neskôr Welky Gyurad (1773), Welký Jurad (1808), Dolný Ďúrad (1920), Dolný Ďur (1948), maď. Alsógyőröd.

Patrila zemanom z Ďúra a od roku 1506 panstvu Levice. V roku 1574 zničili obec Turci. Obec mala poľnohospodársky ráz. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Existencia obce je doložená od roku 1290 ako Gekenus, neskôr Gekynes (1322), Gekemus (1340), Ďekýneš (1808), Dekeneš (1920), Rohožnica (1948), maď. Kisgyékénes.

Patrila zemanom z Kálnej, v roku 1496 zemanom z Trávnice, od r. 1512 paulínom z Veľkých Loviec, koncom 18. storočia verejným základinám. V r. 1663 ju vyplienili Turci. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku

Zaujímavosťou v obci je ložisko drevného opálu z mladších treťohôr nachádzajúce sa na pravom brehu Ďurského potoka, neďaleko vodnej nádrže.

Písomná zmienka pochádza z roku 1273. Patrila rodine Hunt-Poznanovcov a ostrihomskej kapitule.

• Rímskokatolícky kostol svätého Martina v časti Dolný Ďur, jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1723. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, spomínanej už v roku 1332. Od roku 1655 bol kostol kalvínsky, v priebehu protireformácie striedal majiteľov až sa stal definitívne katolíckym v roku 1714. Interiér je plochostropý, svätyňa je zaklenutá lunetovou klenbou. V priebehu 19. a 20. storočia bol niekoľkokrát opravovaný. Zariadenie kostola je novodobé.[4] Fasády kostola sú členené lizénami, veža je ukončená zvonovitou helmicou.

• Poľovnícky kaštieľ v Dolnom Ďure, dvojpodlažná secesná stavba na nepravidelnom pôdoryse zo začiatku 20. storočia.[5]

• Stĺp sv. Trojice, klasicistické súsošie zo začiatku 19. storočia. Nachádza sa pri katolíckom kostole.

• Socha sv. Floriána z roku 1888.

• Július Alexander Ledenyi-Ladziansky (* 1903 - † 1943), lekár-anatóm, vysokoškolský pedagóg, tvorca slovenskej lekárskej terminológie
• Eduard Vladimír Tvarožek (* 1920 – † 1999), esperantista, básnik a prekladateľ
• Viliam Obert (* 1940 - † 2005), literárny vedec a spisovateľ, vysokoškolský pedagóg
• Ján Váňa (* 1940), generálporučík vo výslužbe, veliteľ 10. leteckej armády / 1. zmiešaného leteckého zboru (1990-1992), vojenský a letecký pridelenec v Česku (1993-1997)