Levický hrad
Levický hrad (-normovaný názov)[1] alebo Levice tvoria zakonzervované zrúcaniny gotického hradu nachádzajúce sa neďaleko centra okresného mesta Levice v Nitrianskom kraji.
| Levický hrad | |||
| Hrad | |||
.jpg.webp) Levický hrad | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Nitriansky | ||
| Okres | Levice | ||
| Nadmorská výška | 163 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°13′18″S 18°36′03″V | ||
| Vznik | 13. storočie | ||
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
| Najľahší výstup | mesto Levice | ||
 Poloha Levického hradu na Slovensku  Poloha Levického hradu na Slovensku  Poloha Levického hradu na Slovensku
| |||
 Poloha Levického hradu v Nitrianskom kraji  Poloha Levického hradu v Nitrianskom kraji Poloha Levického hradu v Nitrianskom kraji
| |||
| Wikimedia Commons: Levice Castle | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia s cieľom brániť južný prístup k stredoslovenským banským mestám. Za miesto jeho výstavby bola zvolená skalná vyvýšenina obklopená močaristým územím. Na jej najvyššom mieste postavili gotický hrad, ktorý sa stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stal hradom kráľovským.
V roku 1388 sa dostal do majetku rodu Levickovcov. V roku 1434 hrad zachvátil požiar; vzápätí bol opäť postavený. V roku 1529 pripadol korune a patril tekovským županom. Po smrti župana Gabriela Levického sa hrad dostal do držby známeho lúpežného šľachtica Melchiora Balašu. Jeho výčiny mali za následok obliehanie hradu cisárskym vojskom, výsledkom ktorého bola kapitulácia hradnej posádky a poprava časti jej príslušníkov priamo pod hradnými múrmi. Po vymretí rodu Levickovcov v roku 1553 opäť hrad pripadol kráľovi, ktorý hrad začlenil do sústavy protitureckých pevností. V ďalších obdobiach sa na hrade vystriedalo viacero majiteľov - Dobóovci (František sa v roku 1574 stal tekovským županom), Koloničovci, Čákyovci a Esterháziovci.
V polovici 16. storočia hrad opravovali a v roku 1571 pristavali na dolnom nádvorí renesančný kaštieľ s nárožnými baštami. Aj v prvej polovici 17. storočia sa hradné opevnenie zdokonaľovalo (po roku 1635 vonkajšie opevnenie naviazali na mestské hradby, od ktorých hrad oddelili priekopou). Na opevňovacích prácach sa podľa snemovných uznesení podieľali aj poddaní severných stolíc (Oravy a Liptova).
Do histórie hradu zasiahli turecké vojenské akcie. Prvý raz sa Turci pod jeho hradbami objavili už v roku 1544; pri ďalšom obliehaní v roku 1663 hrad dobyli. O rok ich však z Levíc vytlačili v známej bitke pri Leviciach a znovu hrad dôkladne opevnili pod dozorom vtedajšieho slávneho vojenského veliteľa L. de Souches.
Po požiari mesta v roku 1696 ťažko poškodený hrad začali demolovať. V roku 1699 hrad opustila vojenská posádka, čím hrad prišiel o obranných charakter. Vojská Františka II. Rákociho ho však ešte v rokoch 1702 - 1709 držali, no pred odchodom dokončili jeho likvidáciu. Časť budov (bašta a kaštieľ) ostali zachované a tie po roku 1710 opravili.
Súčasný stav
Z hradu sa zachovalo murivo horného hradu s gotickým palácom, východná bašta (využívaná ako čajovňa), juhozápadný bastión (slúži ako amfiteáter). Súčasťou areálu je Dobóovský renesančný kaštieľ zo 16. storočia a kapitánsky dom so západnou baštou, sídlom Tekovského múzea, ktoré je správcom hradu.
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.
Zdroj
Š. Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin, 1973
