Vítězslav Nezval
Vítězslav Nezval (* 26. máj 1900, Biskoupky – † 6. apríl 1958, Praha) bol český básnik, spisovateľ, prekladateľ, spoluzakladateľ poetizmu, vedúca osobnosť českého surrealizmu, národný umelec v roku 1953 a držiteľ zlatej medaily Svetovej rady mieru.
| Vítězslav Nezval | |||
| básnik a prozaik | |||
 Vítězslav Nezval v roku 1934 | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Pseudonym | Robert David | ||
| Narodenie | 26. máj 1900 | ||
| Biskoupky, Rakúsko-Uhorsko | |||
| Úmrtie | 6. apríl 1958 (57 rokov) | ||
| Praha, Československo | |||
| Národnosť | česká | ||
| Zamestnanie | básnik, spisovateľ | ||
| Manželka | Františka Řepová | ||
| Dielo | |||
| Žánre | báseň, román, biografia, encyklopédia, pieseň, | ||
| Obdobie | poetizmus, surrealizmus, socialistický realizmus | ||
| Témy | láska, príroda, budovateľský socializmus, | ||
| Debut | Jaro - básne | ||
| Významné práce | Manon Lescaut - veršovaná dráma, Dnes ešte zapadá slnko nad Atlantídou - hra | ||
| Významné ocenenia | titul Národný umelec (1953) | ||
| Ovplyvnil |
| ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
 | Vítězslav Nezval (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Život
Narodil sa v rodine vidieckeho učiteľa v Biskoupkách pri Moravskom Krumlove. Neskôr sa presťahovali do dediny Šamíkovice, na ktoré často spomínal vo svojich dielach. Vyštudoval osemročné gymnázium, bol niekoľko mesiacov na vojne a potom študoval v Brne a Prahe. Ani jednu vysokú školu nedokončil. V roku 1922 sa začal sa angažovať v Devětsile, v roku 1924 vstúpil do KSČ. Stal sa v tejto dobe protagonistom českej avantgardnej scény.
Pracoval v redakcii „Masarykovho slovníku naučného“ vo funkcii tajomníka, neskôr sa venoval spisovateľskej tvorbe. Určitú dobu pôsobil ako dramaturg Osvobozeného divadla.
Publikoval v Rudém právu, Tvorbe, Odeone, Novej scéne, Lidových novinách atď.
V rámci Devětsilu sa podieľal na založení poetizmu spolu s Karlom Teigem.
V roku 1929 podpísal Manifest siedmich, čo bol protest proti novej politickej línii KSČ - boľševizácia a podriadenie sa Kominterne.
Veľmi ho ovplyvnili jeho cesty do ZSSR, Talianska, Grécka a Francúzska. Zoznámil sa s francúzskym surrealizmom, hlavne s André Bretonom. Pod jeho vplyvom založil v Československu v roku 1934 zoskupenie Skupina surrealistov v ČSR, ktorú v roku 1938 rozpustil kvôli ideologickým nezhodám s Teigem.
Bol aktívny v protifašistickom odboji. V roku 1944 bol krátko väznený.
Po Druhej svetovej vojne bol veľmi aktívny v KSČ, dosiahol viacero politických ocenení a pôct. Jeho tvorba v tomto období nedosiahla predvojnovú kvalitu. Snažil sa o budovateľskú poéziu a o včlenenie sa do prúdu socialistického realizmu.
Skonal na následky srdcového infarktu a šarlachu. Je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne.
Dielo
Prvotiny
- Jaro
- Melancholičtí upíři
- Most – napísaný pod vplyvom proletárskej poézie. Odráža sa tu doba jeho stredoškolských štúdií. Spomína na domov, ale zároveň sa zaoberá novými citovými skúsenosťami.
- Večerní
- Jarní selanka
- Letnice
Poetizmus
- Pantomima – 1924, jeho prvá poetistická zbierka
- Abeceda
- Podivuhodný kouzelník, 1922
- Papoušek na motocyklu – programový text poetizmu
- Básně na pohlednice – 1926
- Nápisy na hroby – 1926, drobná poetistická próza
- Dobrodružství noci a vějíře – 1927
- Hra v kostky – 1928
- Básně noci – 1930 – súbor, v ktorom je zaradený Edison a ďalšie texty (Podivuhodný kouzelník, Akrobat..)
- Podivuhodný kouzelník – jedno z diel, ktoré výrazne ovplyvnilo poetizmus. Možno povedať, že Nezval dal spolu s Jaroslavom Seifertom poetizmu podobu. Táto báseň sa stala symbolom poetizmu. Kúzelník prichádza predovšetkým preto, aby naučil ľudí radovať sa zo života.
- Akrobat – 1927 – Báseň je zlomom v Nezvalovej tvorbe, silne ovplyvnená geniálnym prekladom Apollinairovho Pásma od Karla Čapka. Patrí do druhej fázy poetizmu a predstavuje paralelu akrobata, ktorý symbolizuje poetistickú poéziu a krízu v Nezvalovej tvorbe. Na konci tretieho spevu je autor rozhodnutý opustiť poetistickú poéziu: „na shledanou město akrobatů“, ale nie je pripravený vojsť do nového mesta. Prvý a tretí spev tvorí rám celej básne. Sú monotematické, písané v ER-forme, v minulom čase. Môžeme v nich nájsť jednotnú konštrukciu času (báseň začína skoro ráno a končí neskoro večer) a miesta (dej sa odohráva v meste, zrejme v centre a končí sa odchodom z mesta). Druhý spev je úplne odlišne zostavený a je komponovaný na princípe pásma. Lyrický subjekt čitateľa doprevádza obrazy zo svojho života. Je použitý prítomný čas. Jednotlivé obrazy sú asociatívne spojené. Charakteristická je polytematickosť a prvky autobiografie. V treťom speve dochádza k syntéze básnika a akrobata. Poetistický optimizmus je nahradený autorovou skepsou o vlastnom zmysle poézie a už sú viditeľné náznaky budúcej surrealistickej tvorby.
- Edison – Zamýšľa sa nad tým, čo zostane po človeku po jeho smrti a dochádza k záveru, že je to jeho dielo. Vynálezcu Edisona si vzal za vzor preto, že toho mnoho dokázal. Je to akási oslava práce. Edisonova postava je zosobnenie kladných rysov, ktoré dávajú životu potrebné impulzy. Proti tomuto svetu je protikladom svet hazardných hráčov, ktorí sú nositelia vlastností ako je špekulácie a ďalších negatív, ktoré vedú k životnej prázdnote. Tieto rozdiely sa prejavujú aj v refréne, kde sú najvýraznejšie:
- „Bylo tu však něco krásného co drtí
- odvaha a radost z života i smrti“
- Druhý refrén (pre hráča), mal túto podobu:
- „Bylo tu však něco těžkého co drtí
- smutek, stesk a úzkost z života i smrti“
- Signál času
- Snídaně v trávě – 1931
- Jan ve smutku – 1931
- Květy zla
Ďalej nadviazal na Edisonovskú tvorbu, ale viac sa priklonil k vyjadrovaniu sa k aktuálnym problémom (nezamestnanosť, hospodárska kríza). Tieto zbierky sú dôkazom, že aj poetizmus je schopný vyjadrovať sa k závažným problémom.
- Pět prstů
- Skleněný havelok – 1932, svojou tvorbou už čiastočne zasahuje do surrealizmu
- Zpáteční lístek – 1933
- Sbohem a šáteček – 1934, začiatok surrealizmu v Nezvalovej tvorbe
Surrealizmus
- Žena v množném čísle – 1936
- Absolutní hrobař – 1937
- Praha s prsty deště
V tom istom období ako surrealistické diela anonymne vydal dielo, ktoré nemalo surrealistické prvky a možno povedať, že stojí mimo Nezvalovu tvorbu.
- 52 hořkých balad věčného studenta Roberta Davida, 1936 – napodobuje v nich Françoisa Villona. V týchto baladách sa obracia priamo ku čitateľovi – na konci je tzv. poslanie. Túto zbierku vydal, pretože mu surrealizmus neumožňoval vyjadriť sa k aktuálnym problémom. Balady majú silný sociálny náboj, Nezval vyjadruje svoju vieru vo svetovú revolúciu. Táto zbierka mala veľký ohlas, preto vydal v rokoch 1937 – 1938 ďalšie zbierky ale tie už neboli tak kvalitné a nemali taký úspech.
- 100 sonetů zachránkyni věčného studenta Roberta Davida
- 70 básní z podsvětí na rozloučenou se stínem věčného studenta Roberta Davida
Okolo roku 1937 opustil Vítězslav Nezval myšlienky surrealizmu a posunul sa k poézii nadosobných hodnôt, toto bola samozrejme všeobecná tendencia.
- Matka Naděje – (1938), prelínajú sa dve témy – obava o osud ťažko chorej matky a osud národa ohrozeného fašizmom. Autor tvrdí, že ani jednému sa človek nesmie poddať. Nádej je pre človeka len na zemi a záleží len na jeho diele.
- Pět minut za městem, 1939, kde vyjadril svoje postoje a svoje puto ku vlasti, je to prírodná lyrika. Tiež vyjadruje odpor k okupantom. Jeho ďalšia tvorba je veľmi jednostranná, ovplyvnená dobou a snahou zavďačiť sa komunistickej vláde.
Socialistický realizmus
- Historický obraz – 1945
- Velký orloj – 1949 boj proti „buržoáznemu“ mysleniu
- Stalin – 1949
- Zpěv míru – 1950
- Z domoviny – 1951
- Křídla – 1952
- Chrpy a města – 1955
- Nedokončená – 1960
Próza
Väčšinu svojej prózy vydal medzi rokmi 1929 a 1934, bola zameraná na sféru podvedomia a sna a naznačila Nezvalov posun od poetizmu k surrealizmu.
- Kronika z konce tisíciletí
- Posedlost
- Chtěla okrást lorda Blamingtona
- Dolce far niente
- Pan Marat
- Jak vejce vejci
- Monako – romaneto
- Karneval – romaneto
- Valérie a týden divů (1932) – „čierny“ román, v roku 1970 sfilmovaný, v USA vyšiel dokonca na DVD – „Valerie and Her Week of Wonders“.
- Anička skřítek a Slaměný Hubert – pre deti, v roku 1983 vysielaný večerníček
- Sexuální nocturno (1931) – príbeh demaskovanej ilúzie. Dielo svojou povahou zaraditeľné do surrealizmu, vydané len v 138 výtlačkoch súkromne Jindřichem Štyrským, ktorý knihu bohato ilustroval. Nezval v nej popisuje svoju iniciáciu. Do zobraných spisov sa nedostalo.
- Věci, květiny, zvířátka a lidé pro děti – pre deti
- Z mého života – pamäti, o poetizme
Cestopisy
V rokoch 1935 – 1938 vydal úvahové knihy, ktoré boli i akousi osobitou formou cestopisu:
- Neviditelná Moskva (1935)
- Ulice Git-le-Coeur (1936)
- Pražský chodec (1938)
Drámy
- Milenci z kiosku (1932)
- Manon Lescaut (1940) – preložené, táto veršovaná dráma je považovaná za lepšiu než originál. Ide o jedno z najlepších Nezvalových diel. V roku 1970 vznikla televízna hra s mimoriadnym citom pre básnickú hodnotu. V titulnej roli hrá Jana Preissová, rytiera Des Grieux hrá Petr Štěpánek.
- Loretka (1941)
- Dnes ešte zapadá slnko nad Atlantídou, Dnes ještě zapadá slunce nad Atlantidou (1956) – nebezpečenstvo atómovej vojny, preložené do angličtiny, francúzštiny, ruštiny a esperanta
- Tři mušketýři
- Nový Figaro
- Schovávaná na schodech
Ostatné diela
Vydal tiež encyklopédiu moderných básnických smerov a niekoľko literárnych štúdií o českých autoroch: Jiří Wolker, Karel Čapek, Josef Čapek, Jaroslav Vrchlický, Petr Bezruč, Toyen (1938), atď.
Preložil niekoľko diel André Bretona (tvorcu a teoretika surrealizmu):
- Spojité nádoby
- Co je surrealismus
- Nadja
Piesne a zhudobnené dielo
Vítězslav Nezval tiež otextoval niekoľko piesní, komponoval aj melódie. Jeho piesne spievali Vlasta Burian, Hana Hegerová (Magnetová hora, Pocestný), piesne z divadelnej hry „Schovávaná na schodech“ spievali Helena Vondráčková či Laďka Kozderková s Milanom Drobným. Tiež zložil niekoľko budovateľských piesní (Všichni jsme mladí).
Nezvalove básne sa občas zhudobňujú, prevažne folkovými hudobníkmi. Najväčším projektom zostáva dielo Jana Spáleného, ktorý v druhej polovici 70. rokov 20. stor. zhudobnil Edisona a Signál času (projekty vyšli na LP v roku 1978, resp. 1979, dohromady v reedícii na CD v roku 1997). Jitka Molavcová naspievala Rue de la gaité s melódiou Emila Františka Buriana. Štěpán Rak zhudobnil Nezvalove básne „Sloky o Praze“, „Píseň o vřesu“ a „Až“. Piesne natočila Lenka Filipová pre programy Československej televízie, na CD vyšli v roku 2004 ako bonus na reedíciu albumu „Částečné zatmění srdce“. Karel Plíhal na albume „Králící, ptáci a hvězdy“ (1996) spieva Nezvalovu „Píseň“. Petr Ulrych pre platňu skupiny Javory - Šumaři (2003) zhudobnil piesne „Žlutý list“, „Šumaři“ a „Prosinec“. Nezvalove básne zhudobnili aj títo amatérski muzikanti:
- Čtyrlístek, album „Vidím to černě“ (1997), Black Blues
- Mour: „Rue de la Gaité“
- Vespol: „Rokytná“ (album Topoly 2003), „Podobenství“
Kritika
Rôzne doby oceňovali na ňom iné diela. V 50. rokoch bol najvyššie cenený „Zpěv míru“. Počas normalizácie „Edison“. V súčasnosti sú najviac vážené „Sbohem a šáteček“ a „Absolutní hrobař“, pretože sú najviac kreatívne.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vítězslav Nezval na českej Wikipédii.