Hana Hegerová

Jej otec Ján Farkaš bol bankovým úradníkom židovského pôvodu. Z matkinej strany pochádza zo starej a významnej zemianskej rodiny z obce Čelkova Lehota, ktorá sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v okrese Považská Bystrica. Nevlastný brat Ramón je z prvého manželstva jej otca Jána. Druhý nevlastný brat Peter Pažitný je z druhého manželstva jej mamy Márie s MUDr. P. Pažitným. Mala jedného syna Matúša (1955-2015).

V roku 1950 zmaturovala na gymnáziu v Komárne. Chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, no z kádrových dôvodov jej to nebolo umožnené. Krátko chodila do baletnej prípravky SND v Bratislave. Potom navštevovala súkromné hodiny spevu u profesora R. Rosnera. Krátko pracovala ako účtovníčka v Škodových závodoch v Komárne i ako pedagóg na miestnom odbornom učilišti. V rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Učil ju aj Ladislav Chudík.

V rokoch 1953 – 1958 mala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. V roku 1957 si ju všimol Juraj Berczeller, kapelník orchestra legendárnej bratislavskej Tatra revue. Ponúkol jej post speváčky a tak ju vlastne objavil pre túto scénu. Potom prišiel konkurz do pražského divadla Rokoko, kde pôsobila v rokoch 1958 – 1961. Ako divadelná a filmová herečka využívala šansón tak od domácich ako aj zahraničných autorov, ako boli napríklad Édith Piaf, Jacquesa Brela a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku.

V rokoch 1961 – 1966 pôsobila v pražskom divadle Semafor. V roku 1965 mala s Miroslavom Horníčkom recitál H & H´65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí (Belgicko, SRN, Švajčiarsko). V roku 1963 v čitateľskej ankete Zlatý slávik, ktorú každoročne vyhlasoval český hudobný mesačník Melodie, sa umiestnila na druhom mieste, hneď za Evou Pilarovou. V roku 1964 účinkovala v legendárnom českom muzikálovom filme Kdyby tisíc klarinetů, ktorý režíroval Ján Roháč.

V rokoch 1967 – 1969 vystupovala v parížskej Olympii. V nasledujúcich rokoch mala koncerty napríklad v Argentíne, Kanade, Poľsku i Sovietskom zväze. Ako pozoruhodná stálica šansónu je uznávaná hlavne v nemecky hovoriacich krajinách, kde často koncertovala. V čase československej komunistickej normalizácie jej koncertná činnosť bola obmedzovaná.

Na prelome 70. a 80. rokov strávila pol roka vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nechala si ho, čo súd vyhodnotil ako spreneveru. [2]

11. augusta 2011 Hana Hegerová oznámila médiám, že končí so svojou speváckou kariérou. Krátko predtým zrušila všetky svoje plánované koncerty vrátane oslavy svojich 80. narodenín v Divadle Hybernia v Prahe. I keď sa v médiách špekulovalo o tom, že je herečka vážne chorá, ona sama tieto chýry vyvrátila.

• 1962 – 2. cena poroty a Cena kritiky za interpretáciu piesne "Zlá nedele" na festivale populárnej hudby v poľskom letovisku Sopot.
• 2002 – medaila Za zásluhy od prezidenta Českej republiky Václava Havla.
• 2012 – čestné občianstvo pražskej štvrte Praha 1.[3]
• 4. apríl 2013 – insígnie komandéra Radu za zásluhy od veľvyslanca Francúzska v Česku Pierre Lévyho. Ocenenie jej významného prínosu k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.[4]
• 23. apríl 2013 – jubilejná diamantová platňa za 1 580 000 predaných hudobných nosičov a 47 rokov spolupráce s vydavateľstvom Supraphon.[5]

• Šansony s Hanou Hegerovou – LP vinyl Supraphon, mono DV 10241 (1966), reedícia LP vinyl Supraphon 11 1238-1 301 (1990), reedícia na CD Supraphon, VT 8598-2 3 (2011)
• Recitál 1 – LP vinyl Panton 11 0252 (1971), reedícia na CD B&M Music 0046-2 (1996)
• Recitál 2 – LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1973), reedícia LP vinyl Supraphon Gramofonový klub 1 13 1310 (1975), reedícia LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1979), reedícia na CD B&M Music 0030-2 (1995), remastrovaná reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
• Lásko prokletá (Hana Hegerová zpívá texty Pavla Kopty) – LP vinyl Supraphon 1 13 2235 (1977), reedícia LP vinyl Supraphon 1113 2235 (1985), reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
• Petr Hapka, Michal Horáček, Hana Hegerová – Potměšilý host – LP vinyl Supraphon 1113 3945 (1987), reedícia na CD Supraphon SU 5724-2 (2006)
• Mlýnské kolo v srdci mém – (limitovaná CD|DVD edícia) Supraphon SU 6025-2 (2010)

Poznámka: Údaje sú spracované na základe textov na originálnych hudobných nosičoch.

• Ohlédnutí (1984)
• Paběrky (aka Paběrky a pamlsky) (1991)
• Síň slávy (2000)
• Můj dík: Hana Hegerová zpívá písně Pavla Kopty (2005)
• Všechno nejlepší (2006)
• 2013 ZLATA KOLEKCE 1957-2010

• Live (1991)
• Bratislava - Nová scéna (1999)
• Koncert (2006)

• Ich (aka Chansons) (1967)
• Hana Hegerova (1969)
• So geht es auf der Welt zu (1972)
• Fast ein Liebeslied (1974)
• Wir für euch (1975)
• Chansons (aka Wenn die Schatten) (1987)

• Zlatá kolekce 6CD (1996)
• Rýmování o životě 2CD (2006)

• Starci a klarinety (1996)

Poznámka: Detailná diskografia Hany Hegerovej na

• Discogs

• Frona (1954)
• Previerka lásky (1956)
• Tam na konečné (1957)
• Policejní hodina (1960)
• Přežil jsem svou smrt (1960)
• Zuzana je zase sama doma (TV film) (1961)
• Pirosbetüs hétköznapok (1962)
• Zhasněte lampióny (TV film) (1962)
• Konkurs (1963)
• Nádej (1963)
• Kdyby tisíc klarinetů (1965)
• Sedm žen Alfonse Karáska (1967)
• Ta naše písnička česká (1967)
• Třicet případů majora Zemana (7. epizóda Mědirytina) (1974)
• Poslední motýl (1990)

• Nešťastná šťastná Hana Hegerová (1990)
• Hana Hegerová - Portrét (2006)