Jitka Molavcová

Vyštudovala strednú priemyselnú školu grafickú. Jej profesionálny život sa zmenil po celoštátnej speváckej súťaži Talent v roku 1970, ktorú vyhrala s piesňou Hany Hegerovej Lásko má. V tom istom roku sa zúčastnila konkurzu do divadla Semafor. Prešla s úspechom a stala sa jednou zo semaforských "girls", kde spočiatku spievala v origináli najmä francúzske šansóny.

Jej jemný dievčenský soprán sa začal presadzovať aj v rozhlase a na nahrávkach Supraphonu, pesničky ako Teď hádej, Hej Tóny, Nové boty, Vrať mi moje srdce zpátky alebo Náledí sa stali hitmi.

Jej výrazný talent sa prejavoval čím ďalej tým viac a po účinkovaní v niekoľkých semaforských hrách (Kytice, Elektrická puma, Smutek bláznivých panen) sa postupne stala hlavnou ženskou osobnosťou tohto divadla.

Nezvyčajné kombinácie jej jemného osobného pôvabu a nevšedného komického talentu si všimla čoskoro aj televízia a film. Na plátne sa stala napríklad partnerkou Karla Gotta v snímke Hvězda padá vzhůru (1974).

V 80. rokoch začala jej dlhoročná a veľmi úspešná práca pre deti (relácie Malý televizní kabaret, Studio Kamarád, Kosmická čarodějnice), objavila sa v mnohých televíznych rozprávkach ako Taneček přes dvě pekla, Královna koloběžka, Doktorská pohádka, O chytrém Honzovi aneb Jak se Honza stal králem, Vohnice a Kylián a v mnohých ďalších. Vtlačila svoj hlas jednému z večerníčkov Káťa a Škubánek. Nezabudnuteľná je tiež jej postava nešťastne zamilovanej chyžnej Heli v seriáli Návštěvníci z roku 1983.

V tej dobe stvárnila na semaforskom javisku rad ďalších rolí (Markéta v hre Faust), ale jedna z nich mala pre jej budúcu kariéru rozhodujúci význam. V hre Jonáš, dejme tomu v úterý, ktorá mala premiéru 5. marca 1985, sa zrodila postava slečny Žofie Melicharovej. Ako verná a zamilovaná gazdiná starnúceho kabaretiéra, nie veľmi vzdelaná, ale s veľkým srdcom, získala svoju životnú úlohu a veľkú popularitu. Výstupy pána Jonáša a slečny Melicharovej patria dodnes na repertoári Semaforu k tomu najlepšiemu. Spoločne sa objavili aj na filmovom plátne: Jonáš a Melicharová (1986) a Jonáš, aneb Jak je důležité míti Melicharovou (1988) .

Jitka Molavcová s Jiřím Suchým (2011)

Ďalšou príležitosťou pre jej komický talent sa na začiatku 90. rokov stala rola "žiarlivej ruskej matróny" Varvary v inscenácii Nižni Novgorod s nezabudnuteľným sólom Námořníci ze všech světa konců... Úspech mali aj hry Mé srdce je Zimmer frei alebo Víkend s Krausovou.

Veľkú šancu jej dalo v polovici 90. rokov aj Hudobné divadlo v Karlíne, kde na jeho doskách niekoľko rokov stvárňovala Dolly Leviovú v muzikáli Hello Dolly. Za svoj výkon dostala Cenu Thálie za rok 1996. Neskôr sa tu objavila aj ako herečka v inscenácii Zvonokosy.

V hudobnej produkcii posledných rokov priniesla čoby speváčka dva výrazné počiny: Já mám ráda komiky, v ktorom naspievala nové verzie slávnych šlágrov českých a svetových komikov, a v roku 1999 potom album austrálskych ľudových piesní Nezacházej slunce s modernými aranžmánmi a krásnymi textami. Pre deti natočila CD Zpívánky.

V posledných rokoch sa okrem nepretržitého účinkovania v divadle Semafor (najnovšie komédie Jako když tiskne, Sukně smutnou jehlou spíchnutá alebo Lysistrata) venuje tiež stredovekej tematike (inscenácia Oráč a smrt) a moderovaniu (jeden z ročníkov cien TýTý a ceny Thálie). Ku gitare a saxofónu, ktorú bravúrne ovláda, pridala niekoľko ďalších hudobných nástrojov. S úspechom vystupuje v rozhlase a je autorkou niekoľkých rozprávkových knižiek (Pohádky z pastelky, Pohádky a písničky pro šikovné děti).

V roku 2007 sa objavila aj na doskách Národného divadla. V réžii Miloša Formana stvárnila rolu tetušky v legendárnom predstavení Dobře placená procházka, večerníček Berta a Ufo, ktorému prepožičala svoj nezameniteľný hlas. Tí najmenší ju potom majú možnosť vidieť v relácii Kouzelná školka alebo v hudobnom programe Muzicírování, kde o. i. apolu s Janom Maxiánom zoznamuje deti najmä s pesničkami z Osvobozeného divadla a divadla Semafor v Českej televízii.

• 1972: Hej, Tóny/Dám ti růži - Supraphon 0 43 1308 h, SP
• 1973: Babiččino údolí/Teď hádej - Supraphon 0 43 1533 h, SP[1]
• 1973: Miláčku/Orchestrion z ráje - Supraphon 0 43 1917 h, SP
• 1975: Jitka Molavcová - Supraphon 1 13 1549 H, LP[2]
• 1990: Na okně seděla kočka... - Supraphon, LP (podtitul: ...ale už nesedí. Kde je? Tomu, kdo ji najde zazpívá Jitka Molavcová 17 veselých písniček)[3]
• 1994 Já mám ráda komiky - Jitka Molavcová zpívá písničky slavných komiků - Multisonic 31 0216-2311, CD
• 1997: Písně zbožné, milostné a darebné - Hudba a poezie středověku - Jitka Molavcová, Alfred Strejček, Pavel Jurkovič - CD[4]
• 1998: Zpívánky s Jitkou Molavcovou - Sony Music / Bonton, CD
• 2005: Teď hádej - , CD
• 2010: Pop galerie - Supraphon, CD
• 2010: Pec nám spadla - Tonada, CD (české a slovenské piesne pre deti) spolu s Máriou Podhradskou a Richardom Čanakym)

• Jitka Molavcová: Pohádky z pastelky
• Jitka Molavcová: Pohádky a písničky pro šikovné děti, vydalo nakladateľstvo Exact Service v roku 1993
• Jan Petráň: Malé pohádky Jitky Molavcové, vydalo nakladateľstvo Primus v roku 2000, ISBN 80-86207-13-7

1. http://www.zateckecountry.cz/diskografie/abc/zpevacky/molavcova/molavcova.html
2. http://www.semafor.wdr.cz/main.php?left=274&top=40&profil=disk&sablona=4&detail=1&temaN=jitka_molavcova&oborI=2
3. http://www.semafor.wdr.cz/main.php?left=146&top=39&profil=disk&sablona=4&detail=1&temaN=na_okne_sedela_kocka&oborI=2
4. http://mluveny.panacek.com/mluvene-slovo-na-gramofonovych-deskach/13262-pisne-zbozne-milostne-a-darebne-hudba-a-poezie-stredoveku-1997.html

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jitka Molavcová na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jitka Molavcová

• Jitka Molavcová v databáze Národní knihovny ČR
• Jitka Molavcová na stránkach divadla Semafor
• Stránky Jitky Molavcovej
• Jitka Molavcová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Jitka Molavcová v Internet Movie Database (po anglicky)
• Jitka Molavcová na dabingforum.cz