Vladislav Vančura

Jeho prozaické dielo je ovplyvnené prvou svetovou vojnou, expresionizmom, obsahuje celý rad experimentov – hľadá nové spôsoby umeleckého vyjadrenia. Pre jeho diela je typický špecifický jazyk a sloh, ktorý napodobňuje vetnú stavbu starej češtiny, usiluje sa o zvukomaľbu. Vančurov literárny jazyk je celkovo bohatý.

• Amazonský proud – 1923
• Dlouhý, Široký a Bystrozraký
• Pekař Jan Marhoul – 1924, realistický román so sociálnym zameraním. Hlavná postava je láskavý a dobrý pekár. Jeho dobrota sa prejavuje presne podľa socialistických predstáv – dáva ľuďom na dlh, pomáha všetkým. Nakoniec skrachuje a nikto mu nepomôže. Pred smrťou Marhoulovi syn sľubuje, že dokončí štúdia a stane sa dekanom. Dej je zasadený do Benešova. Toto dielo je akási oslava chudoby.
• Pole orná a válečná – 1925. V tomto románe V. Vančura začal experimentovať s jazykom, čo sa miestami podpísalo pod nižšiu čítanosť diela. Román, ktorý je ovplyvnený prvou svetovou vojnou, nemá jednotný dej, ale skladá sa z epizód, ktoré nemajú vecnú ani inú súvislosť. Vytvoril tu dva svety, ktoré postavil do protikladu – mierový dedinský a vojnový. Vančura chcel ukázať ako vojna mení životy ľudí, že aj malý zlodej a naničhodník sa môže stať hrdinom (neoslavuje jeho hrdinstvo, vyzdvihuje fakt, že je oslavovaný naničhodník).
• Rozmarné léto – 1926, sfilmované. Na prvom mieste diela nie je samotný dej, ale jazyk. Pokúša sa vystihnúť atmosféru malých kúpeľov na rieke Orši. Do Krokových Varov prichádza kúzelník so svojou asistentkou, ktorú sa snažia získať všetci traja hrdinovia a to aj za cenu veľkých zmien v živote. Ani jeden nie je úspešný a tak sa po kúzelníkovom odchode všetci vrátia do starých zabehaných koľají. Slohom možno toto dielo označiť za humoresku ovplyvnenú poetizmom.
• Poslední soud – román z roku 1929, ktorý konfrontuje prostredie Prahy a Zakarpatskej Ukrajiny. Je to súperenie prírody a civilizácie, fikcie a reality. Je v ňom zrejmé Vančurove okúzlenie Prahou a jeho záujem o Podkarpatskú Rus. Jazykovo sa toto dielo vyznačuje veľkou metaforickosťou, syntaktickou a kompozičnou zložitosťou. V roku 1935 Vančura dielo prepracoval, dôvodom bol jeho odklon k realizmu.
• Hrdelní pře anebo přísloví – 1930, Zaoberá sa problematikou viny a trestu. Niekoľko priateľov sa snaží odhaliť starú vraždu, záver je otvorený – víťazia hodnoty plného a radostného života. Dielo je oslavou života, v štýle „víno, ženy, spev“. Zároveň obsahuje kritické výpady proti vtedajšej spoločnosti. Po jazykovej stránke je tu charakteristická veľká frekvencia ľudových porekadiel a prísloví.
• Markéta Lazarová – 1931, sfilmované. V tomto diele je dôraz kladený na jazyk a atmosféru, až potom na dej. Ide o vystihnutie atmosféry a vyrozprávanie príbehu prudkej lásky. Dejovým pozadím je stredovek 15. storočia, nepriateľstvo dvoch rodov Lazarov a Kozlíkov (lupič). Markéta sa zamiluje do Mikuláša Kozlíka a z tejto lásky sa nakoniec obe rody spoja.

Vančura napísal ešte niekoľko próz tohoto typu:

• Útěk do Budína – 1932, námetom je tragická láska Češky a Slováka, ktoré Vančurovi umožňujú konfrontovať národné povahy Čechov a Slovákov
• Luk královny Dorotky – sfilmované, súbor poviedok
• Konec starých časů – 1934, sfilmované. Poviedka, ktorej dej sa odohráva po prvej svetovej vojne. Na zámok neurodzeného zbohatlíka prichádza údajné ruské knieža (bielogvardejský utečenec). Nikto o ňom nič nevie, ale každý mu verí, práve on symbolizuje staré časy (myslené šľachtické). Nakoniec tento podvodník utečie a tým končia staré časy.
• Tři řeky – román z roku 1936. V tomto románe sa Vančura začína zaoberať súčasnosťou. Opisuje život dedinského syna Jana Kostky od 90. rokov 19. storočia až po prvú republiku. V tomto diele je hlavná pozornosť venovaná deju, nie jazyku. Román je silne protivojnový.
• Rodina Horváthova (1938), dielo malo byť prvou časťou k pripravovanej trilógii Koně a vůz. Napísal iba tento 1. diel.
• Obrazy z dějin národa českého – (1939-1940), dielo nedokončil, druhý diel vyšiel v roku 1948. Nie je to súvislé rozprávanie, ale štylizované príbehy slávnych osobností (Kosmas, Přemysl Otakar II., ...). Začína sa pri praotcovi Čechovi a končí sa na konci 13. storočia.

• Marijka nevěrnice – scenár Ivan Olbracht
• Na sluneční straně
• Naši furianti
• Před maturitou
• Nikola Šuhaj lupežník – snažil sa zachytiť predovšetkým atmosféru Podkarpatskej Rusi.

• Česká literatúra v rokoch 1900 – 1945
• Expresionizmus

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladislav Vančura

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vladislav Vančura
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladislav Vančura