Literárny žáner

Literárny žáner (franc. genre – rod) je označenie skupín literárnych diel, ktoré majú spoločné znaky definované rôznymi kritériami. Tieto kritéria môžu byť tzv. povrchové, napr. kompozícia, téma a motívy, jazykové prostriedky, ale taktiež typ čitateľa (literatúra pre deti a mládež, atď.), alebo hlbinné, kde sa za podstatu žánru označuje archetyp (u Northropa Fryea) alebo antropologické založenie (tzv. jednoduchá forma A. Jollesa, atď.). José Ortega y Gasset chápe žáner ako „jediný možný spôsob, ako vysloviť celkovo … navzájom neredukovateľnú, nutnú a zásadnú estetickú tému … široké uhly pohľadu ma kľúčové aspekty ľudského života“, „jednotlivé umelecké formy vznikajú z odlišných interpretácií človeka človekom“.

Od žánrov v iných umeleckých druhoch sa literárny žáner líši jednak tým, že literatúra je dejové a zobrazovacie umenie a ako taká poskytuje väčšiu škálu relevantných prostriedkov vyjadrenia, jednak prepracovanou štruktúrou (od antiky: medzi najstaršími dielami zaoberajúcimi sa žánrami je Aristotelova Poetika). Dôsledkom je fakt, že literárny žáner je dôležitý ako pre genézu (vznik) diela, tak pre jeho recepciu (vnímanie): čitatelia podľa určitých znakov poetiky daného diela rozpoznajú, o ktorý žáner ide a tomu prispôsobí vnímanie diela. Napríklad Škvoreckého Legenda Emöke, aj keď de facto nie je legenda, bude svojho čitateľa k tomuto žánru orientovať pri vnímaní, a to na základe názvu (názov diela je jedným zo žánrových znakov). Podobne fungujú napríklad postmoderné texty, ktoré začínajú napr. typickou rozprávkovou frázou „Kde bolo, tam bolo“ atď., hoci ako rozprávka nepokračujú; čitateľovo vnímanie je už viac-menej ovplyvnené žánrom rozprávky.

V rámci literárnej vedy sa žánrami zaoberá genológia. V súčasnej dobe sa v literárnej vede etabloval tzv. trojrovinný model, ktorý rozlišuje literárne druhy (lyrika, epika, dráma), žánre (ako nižšiu jednotku) a žánrové varianty (ako najnižšiu jednotku). Napríklad v rámci epiky (druh) je román (žáner) a v jeho rámci je potom román dobrodružný (variant).

V dejinách literatúry bol koncept žánru ako odmietaný (romantizmus, postmoderna), tak aj prijímaný a chápaný ako nemenný a záväzný (klasicizmus). Zatiaľ čo epochy, ktoré pojem žánru prijímali, budovali zložitý a záväzný systém žánrov, naopak epochy, ktoré ho odmietali, stierali hranice medzi jednotlivými žánrami (napríklad zmazávali hranice medzi realitou a fikciou.