František Halas

František Halas (* 3. október 1901, Brno[1] – † 27. október 1949, Praha), bol český básnik.

František Halas

český básnik
Narodenie3. október 1901
Brno, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie27. október 1949 (48 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons František Halas
 Literárny portál
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v Brne, ale detstvo prežil na Českomoravskej vysočine. Jeho rodičia boli textilní robotníci. Po ukončení základnej školy sa vyučil za kníhkupca.

Otec ho priviedol medzi komunistickú mládež, ktorá ho veľmi ovplyvnila, neskôr (od roku 1921) pracoval pre komunistickú tlač (Rovnost a Sršatec), vydával avantgardné časopisy na ktorých spolupracoval s Bedřichom Václavkom (Pásmo a Fronta).

Jeho tvorbu ovplyvnil Jiří Mahen a pobyt v Španielsku v čase Španielskej občianskej vojny.

Počas druhej svetovej vojny prispieval do ilegálne vydávaného Rudého práva. Bol členom revolučného výboru spisovateľov. Napriek rozdielnosti názorov bol jeho blízkym priateľom katolícky básnik Jan Zahradníček[2]

Po roku 1945 sa stal predsedom Syndikátu českých spisovateľov. Pracoval na ministerstve informácií. Po roku 1948 bol veľmi sklamaný novými pomermi.

Dielo

Jeho zbierky sú nemelodické, bez ozdôb. Hlavnou témou v nich je sociálna otázka, vedomie ničotnosti človeka a tušenie blízkosti smrti. Jeho chápanie života je dramatické, bojuje o nájdenie zmyslu života a umenia. Pre jeho tvorbu je charakteristická nepravidelnosť verša, nelogizmy, neobvyklé básnické výrazy, časté používanie archaizmov a zdôrazňovanie smrti. Jeho neskoršie zbierky sú ovplyvnené existencializmom

  • Sepie (1927) – poetistická zbierka, ktorá je naplnená melanchóliou, životnou pasivitou a horkosťou.
  • Kohout plaší smrt
  • Tvář
  • Hořec – k vyššie spomínanej charakteristike sa pridáva baroková konštrukcia verša.
  • Dělnice – tu spojil spomienku na predčasne mŕtvu matku s typickým osudom robotníčok.
  • Staré ženy (1935) – opis starých žien – ľútosť nad osudom a starobou, porovnáva ich s ich mladosťou. Kladie veľký dôraz na sociálne cítenie. Celá báseň je zlou obdobou Villonovho Nářku někdejší sličné zbrojmistrové. Toto dielo označil S. K. Neumann v liste B. Václavkovi za malomeštiacky motív a za Halasov „kňouravý pesimismus“, dokonca ho to viedlo k napísaniu polemickej básne Staří dělníci.
  • Dokořán – antifašistická zbierka
  • Torzo naděje (1938) – pravdepodobne vrchol tvorby, búri sa proti Anglicku a Francúzsku, ktorí podľa neho zavinili Mníchovsku dohodu.
Básne:
Praze
Zpěv úzkosti
Mobilizace
  • Naše paní Božena Němcová (1940) – oslavný cyklus básni k 120. výročiu narodenia B. Němcovej.
  • Ladění (1942) – básne z rokov 1937 – 1941
  • Já se tam vrátím (1939, vydané 1947) – o kraji Halasovej mladosti (Kunštát) (lyrizovaná próza)
  • V řadě (1948)
  • Předposlední sbohem
  • A co básník (1957) – naznačuje sklamanie z vývoja po februári 1948.

Je zaujímavé, že čoskoro po smrti zaútočil na jeho dielo komunistický kritik Ladislav Štoll, Halasove dielo sa dočkalo rehabilitácie až koncom 60. rokov.

Pozri aj

Referencie
  1. Matriční záznam o narození a křtu zemská porodnice Brno
  2. HALAS, František; ZAHRADNÍČEK, Jan. Není dálky… : Vzájemná korespondence Františka Halase a Jana Zahradníčka z let 1930-1949. Ed. Jan Weindl, Jan Komárek. Praha; Litomyšl : Paseka, 2003. 136 s. ISBN 80-7185-591-X.

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.