Ivan Kolenič

Detstvo prežil v meste Topoľčianky, kde jeho otec pracoval ako lesný inžinier. Keď mal štrnásť rokov, rodina sa presťahovala do bratislavskej časti Karlova Ves. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole, odbor sochárstvo-drevorezba, ale sochárstvu sa nikdy nevenoval. Už počas štúdia sa začal intenzívne zaujímať o literatúru, často ignoroval výučbu a pre vymeškané hodiny dokončil školu s problémami. ^{[chýba zdroj]}

Po maturite vystriedal niekoľko zamestnaní; pracoval ako robotník na archeologických vykopávkach, skladník v Univerzitnej knižnici, technik vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva, vychovávateľ na internáte a výtvarný lektor. Spomienky na toto obdobie opísal v poviedke Generácia (Krajšie ako hriech). Spriatelil sa s významnými spisovateľmi, tí ho akceptovali, a stal sa výraznou postavou bohémskeho sveta. V roku 1986 mu bez časopiseckej prípravy vyšiel debut Prinesené búrkou, ktorý vyvolal pozornosť a diskusiu (Legitimita zážitku, Romboid 5, 1988). Po novembri 1989 krátko pracoval ako redaktor Kultúrneho života, odvtedy sa literatúre venuje profesionálne. V posledných rokoch sa zaoberal maľbou v ateliéri na Záhorí, vytvoril kolekciu olejomalieb, inšpirovanú Novým zákonom. Tieto diela sú nateraz nedostupné, pretože Kolenič odmieta akékoľvek verejné vystúpenia a rozhovory pre médiá. ^{[chýba zdroj]}

• Prémia Literárneho fondu za rok 2004 za básnickú zbierku Putovný blázinec [1]