Serín
Serín (skratka Ser alebo S) je neesenciálna, glukoplastická aminokyselina, jej L-forma je aminokyselina biogénna, jedna zo základných stavebných zložiek proteínov. Je polárna, teda hydrofilná.
Počas proteosyntézy je kódovaná tripletmi UCU, UCC, UCA, UCG, AGU a AGC. Je bežnou a dôležitou súčasťou mnohých bielkovín, vo fosfoproteínoch je jeho OH skupina esterifikovaná zvyškom kyseliny fosforečnej, v O-glykoproteínoch je to serín, na ktorého bočný reťazec je naviazaný reťazec oligosacharidov. Serín je hlavnou zložkou štruktúrnej bielkoviny fibroínu, ktorá tvorí vlákna hodvábu. Z hodvábu bol tiež po prvýkrát izolovaný a pomenovaný podľa latinského mena pre hodváb, sericum.
Serín tvorí aktívne miesto enzýmov, predovšetkým tzv. serínových proteáz, ako je trypsín či chymotrypsín, a cholínesteráz.
V metabolických dráhach sa serín uplatňuje ako substrát pri biosyntéze purínov a pyrimidínov, je prekurzorom syntézy glycínu, cysteínu a folátu.
Biosyntéza
Serín je neesenciálna aminokyselina a v živočíšnom tele je ľahko syntetizovaný z intermediátu glykolýzy, D-3-fosfoglycerátu. α-hydroxyskupina je najprv oxidovaná na oxoskupinu, ďalej je transamináciou vytvorený fosfoserín, ktorý je defosforylovaný na serín.
Degradácia
V pečeni väčšiny stavovcov vrátane človeka je serín degradovaný na glycín a H4folát. Táto reakcia je zvratná. Glycín môže byť ďalej premenený na pyruvát, ktorý je substrátom pre glukoneogenézu. Serín je preto radený medzi glukoplastické aminokyseliny.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Serin na českej Wikipédii.
Literatúra
- MURRAY, Robert K., et al. Harperova biochemie. Z angl. 23. vyd. přel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd. v Česku. Praha: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
 |
Chemický portál |