Kyselina asparágová

Kyselina asparágová (skratka Asp alebo D) je biogénna aminokyselina. Obsahuje karboxylovú skupinu, je teda kyslá, polárna a hydrofilná. Karboxylový anión, soľ alebo ester kyseliny asparágovej sa nazýva aspartát.

Kyselina asparágová
Kyselina asparágová
Kyselina asparágová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C4H7NO4
(HOOC-CH2CHNH2-COOH)
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 133,1 u
Molárna hmotnosť 133,10 g/mol
Teplota topenia 270-271 °C
Teplota rozkladu 324 °C
Hustota 1,660 g/cm³ (25 °C)
Rozpustnosť vo vode:
0,45 g/100 ml
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R20/21/22, R36/37/38
Vety S S22, S24/25, S26, S36
NFPA 704
1
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 617-45-8 (DL-izomér)
56-84-8 (L-izomér)
1783-96-6 (D-izomér)
EINECS číslo 200-291-6
Číslo RTECS CI9097800 (DL-izomér)
CI9098500 (L-izomér)
CI9097500 (D-izomér)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Kyselina asparágová je súčasťou bielkovín, v procese proteosyntézy je kódovaná tripletmi GAU a GAC. Kyselina asparágová, presnejšie povedané karboxylová skupina v jej bočnom reťazci, je katalytickou skupinou tzv. aspartátových proteáz.

Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických pochodov, je intermediátom ureo-syntetického cyklu a jedným z hlavných substrátov pre syntézu purínových aj pyrimidínových báz. U rastlín a mikroorganizmov je tiež prekurzorom pri syntéze esenciálnych aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.

Ďalšia významná úloha kyseliny asparágovej je v tzv. malát-aspartátovom člnku, slede chemických reakcií, pri ktorých sa prenášajú redukčné ekvivalenty cez membránu mitochondrií.

Aspartát je spoločne s glutamátom, hlavný excitačný neurotransmiter mozgu a miechy. Z aspartátu tiež môže byť fixáciou dusíka syntetizovaná aminokyselina asparagín.

Biosyntéza a degradácia

Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina, vzniká v jedinom kroku transamináciou oxalacetátu. Reakcia je zvratná, oxalacetát môže ďalej vstúpiť do Krebsovho cyklu, alebo môže byť použitý pri syntéze glukózy. Preto je aspartát považovaný za glukogénnu aminokyselinu.

Galéria
  • Štruktúrovaný vzorec Kyseliny L-asparágovej
  • Štruktúrovaný vzorec Kyseliny D-asparágovej
  • Biosyntéza asparagínu
  • Transaminácia oxalacetátu na aspartát

Iné projekty

Literatúra
  • MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
  • MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 3. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2001. ix, 872 s. ISBN 80-7319-003-6.
  • MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 2. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 1996. ix, 872 s. ISBN 80-85787-38-5.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina asparagová na českej Wikipédii.

Chemický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.