Plaveč (okres Stará Ľubovňa)
Plaveč je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Plaveč | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Stará Ľubovňa | ||
Región | Šariš | ||
Vodný tok | Poprad | ||
Nadmorská výška | 488 m n. m. | ||
Súradnice | 49°15′28″S 20°50′51″V | ||
Rozloha | 16,68 km² (1 668 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 1 802 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 108,03 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1269 | ||
Starosta | Peter Šlosár[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 065 44 | ||
ŠÚJ | 526959 | ||
EČV | SL | ||
Tel. predvoľba | +421-52 | ||
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hviezdoslavova 101/4 065 44 Plaveč | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 052/4921783, 052/4284851 | ||
Fax | 052/4921711 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Plaveč (Stará Ľubovňa District) | |||
Webová stránka: plavec.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Najstaršia správa o obci je z r. 1269, keď kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené v Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Z nej vyplýva, že dedina jestvovala už pred 12. st., pri ktorej okolo r. 1100 uhorský kráľ Koloman usadil vysunutú stráž Plavcov (Polovcov) na ochranu hraníc Uhorska, od ktorých staršia dedina dostala nové pomenovanie Plaveč. Odvtedy až do 2. pol. 13. st. bola spolu so svojím okolím majetkom uhorskej koruny.
Pred r. 1269 bola na čas majetkom liptovského šľachtica Bohumíra, neskôr patrila Detrikovmu synovi Arnoldovi zo Spiša, ktorému plavečské panstvo daroval kráľ Štefan V. Hradné panstvo Plaveč zostalo vo vlastníctve Arnolda len do r. 1294, keď ho výmenou za majetok Švábovce na Spiši získal kráľ Ondrej III. R. 1317 kráľ Karol Róbert plavečské panstvo daroval Filipovi Drugetovi. Po smrti Filipa Drugeta, ktorý nemal potomkov, Karol Róbert r. 1327 dal jeho majetky Filipovmu synovcovi Viliamovi. V 2. pol. 14. st. bolo panstvo opäť kráľovským majetkom. Koncom 14. alebo zač. 15. st. sa vlastníkmi panstva stali šľachtici Bubekovci, ktorí okolo r. 1427 boli už trvalými vlastníkmi majetkov plavečského panstva.
R. 1449 sa hradu zmocnilo bratrícke vojsko a stal sa sídlom vodcu bratríkov Petra Aksamita, ktorý ho r. 1455 dostal do zálohu. Konc. 15. a zač. 16. st. vlastníkmi panstva boli Zápoľskovci, ktorí ho r. 1505 predali šľachticovi Michalovi Horvátovi z Lomnice. Plavečských Plavcov, ktorí tu vykonávali vojensko-strážnu službu od zač. 13. st., uhorskí králi postupne premiestnili, prípadne tu usadili nových strážcov. Časť z nich postupne upadla medzi poddaných alebo za zvláštne zásluhy ich králi povýšili na zemepánov. V 2. pol. 13. st. tu žili len poddanské domácnosti.
Pravdepodobne zač. 14. st. sa v Plavči usadilo nové obyvateľstvo podľa zákupného práva. V 14. st. tu jestvovalo šoltýstvo, ktoré neskôr zaniklo. V 16. st. pôsobil už volený richtár. V 1. pol. 14. st. jestvoval plavečský dištrikt, do ktorého patrili okolité farnosti. Plavečská farnosť jestvovala aj v 15. a 16. st. Cez Plaveč viedla krajinská cesta tiahnuca z údolia Torysy do údolia Popradu.
V 13. alebo zač. 14. st. na tejto ceste zaviedli zemepáni vyberanie mýta pod hradom. Mýtnica a vyberanie mýta sa udržalo aj v 15. a 16. st. Z iniciatívy zemepánov sa v Plavči v 14. alebo 15. st. zaužívalo konanie trhu. Od konca 15. st. sa vyvíja ako poddanské mesto. Mestský vývoj posilnili aj tri jarmoky, ktoré sa mohli konať od r. 1505, keď mesto dostalo trhové právo. Roku 1427 roľnícke domácnosti zdanili od 76 port, takže Plaveč patril k stredne veľkým mestám. Bol jediným mestom na plavečskom panstve. R. 1600 bolo v sídlisku 44 domov, mýtnica, mlyn, kostol, fara, škola a 2 kúrie šľachticov Horvátovcov. R. 1456 a 1631 sa poddaní hradu vzbúrili proti poddanským ťarchám. V 18. st. boli zemepánmi Horvátovci, v 19. st. tu mali majetky Salamonovci. R. 1756 mestečko vyhorelo. V r. 1787 malo 64 a r. 1828 130 domov. Zač. 20. st. tu založili závod na výrobu syrov a otvorili kameňolom. Po r. 1918 obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
obec bola oslobodená 23. 1. 1945. Počas bojov zhorelo v obci 41 domov, 145 stodôl a 81 maštalí. Vo voľbách 1946 zvíťazila Demokratická strana, zo 673 hlasov získala 435, KSS 215, Strana práce 17 a Strana slobody 2 hlasy. Povodeň r. 1948 spôsobila veľké hospodárske škody. ŠM, založený r. 1962, bol pod správou ŠM Lipany do r. 1969, od 1970 do 1975 bol pod správou ŠM Stará Ľubovňa, od 1975 JRD Rozvoj. Po oslobodení obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť (1957), miestny rozhlas, verejné osvetlenie, vodovod (1990), postavená základná škola (1958), kultúrny dom a budova MNV (1967), most cez rieku Poprad (1973), budova Jednoty SD (1981), reštaurácia (1983), stredisko služieb (1984), požiarna zbrojnica (1985), športový štadión (1988), nové rodinné domy, objekty JRD. Uvedením železničnej trate Podolínec – Plaveč do prevádzky v r. 1966 obec získala železničné spojenie.
Pamiatky
Hrad Plaveč
Kostol sv. Margity
Kostol sv. Margity, (rímskokat.) trojloďový, jestvoval už v 13. st., pôvodne gotický, v období renesancie rozšírený o renesančnú kaplnku, r. 1730 pri renovácii zbarokizovaný. Ďalšie úpravy boli uskutočnené v r. 1892, 1901 – 1903. R. 1936 bol opravený. Okolo r. 1330 v ňom pôsobil farár Gregor, ktorému pred r. 1330 jágerský biskup Čanadín zhabal desiatok od miestnych farníkov. Za reformácie r. 1614 ho prevzali evanjelici, ktorých vlastníctvom bol až do r. 1660. Ku kostolu patrí hradná kaplnka sv. Kríža z r. 1711, kaplnka sv. Trojice z r. 1773, okolo ktorej sú pochované obete epidémie cholery, kaplnka sv. Anny z r. 1867 a P. Márie z r. 1834. Hlavný oltár sv. Margity Antioch., barokový, z r. 1730. Uprostred veľký reliéf sv. Margity, obklopenej anjelskými hlavičkami, po stranách plastiky sv. Petra, Barbory, Kataríny a Pavla apošt. Na nadstavci uprostred reliéf sv. Jána Nepom., po stranách plastiky sv. Štefana kráľa, sv. Ladislava, vo vrchole sv. Michala arch.
Oltár bočný P. Márie, ranobarokový, z konca 18. st., po stranách plastiky sv. Jozefa a Mikuláša, v nadstavci obraz sv. Jána Nepom., flankovaný plastikami sv. Kataríny a Barbory.
Oltár bočný sv. Jozefa, ranobarokový, zo zač. 18. st. po stranách plastiky sv. Pavol a Martin, v nadstavci obraz sv. Jozef flankovaný plastikami sv. Juraj a Martin bisk.
...Oltár bočný božského srdca Ježišovho
Kalich s paténou, rokokový, z pol. 18. st., pozlátené striebro.
Monštrancia s gotickými figúrkami z 15. st., zostavená okolo r. 1830.
Neskorogotická socha Madony a 3 maľované tabule s postavami sv. Kataríny, Barbory a Agnesy z oltára, zo zač. 16. st., sú v Šarišskom múzeu v Bardejove.
Obyvateľstvo
Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov
Rok | Počet obyvateľov | Muži | Ženy |
---|---|---|---|
1900 | 1332 | – | - |
1970 | 1733 | 888 | 885 |
1980 | 1820 | 917 | 903 |
1991 | 1766 | 896 | 870 |
1995 | 1839 | 914 | 925 |
2000 | 1829 | 915 | 914 |
2005 | 1851 | 935 | 916 |
2010 | 1892 | 948 | 944 |
Veková štruktúra obyvateľstva
Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
---|---|---|---|---|---|---|
Predproduktívni | 651 | 543 | 494 | 454 | 550 | 364 |
Produktívni | 915 | 1046 | 1000 | 1087 | 1044 | 1182 |
Poproduktívni | 207 | 231 | 272 | 298 | 235 | 305 |
Pohyb obyvateľstva
Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
---|---|---|---|---|---|---|
Narodení | 39 | 42 | 27 | 26 | 17 | 23 |
Zomrelí | 10 | 17 | 11 | 14 | 21 | 20 |
Prisťahovaní | 38 | 23 | 30 | 35 | 21 | 7 |
Vysťahovaní | 45 | 47 | 44 | 16 | 22 | 20 |
Prírastok | 22 | 1 | 2 | 31 | – | – |
Úbytok | – | – | – | – | -5 | -10 |
Vývoj bytového a domového fondu
Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
---|---|---|---|---|---|---|
Domy | 308 | 354 | 377 | 393 | 446 | 461 |
Byty | 331 | 389 | 423 | 453 | 497 | 517 |
Stav obyvateľstva podľa národnosti /sčítanie z roku 2001/
Slovenská | 99,49 % |
---|---|
Maďarská | 0 % |
Rómska | 0 % |
Rusínska | 0,11 % |
Ukrajinská | 0,11 % |
Česká | 0,22 % |
Poľská | 0,07 % |
Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania
Rímskokatolícke | 94,60 % |
---|---|
Evanjelické | 0,05 % |
Gréckokatolícke | 4,75 % |
Pravoslávne | 0,05 % |
Bez vyznania | 0,55 % |
Významné osobnosti
- Dr. Vincent Tomek
Symboly obce Plaveč
Predpokladaný vznik prvého pečatidla obce môžeme datovať už do začiatku 14. storočia. Po dosiahnutí výsad zemepanského mestečka v 15. stor. Plaveč obecné pečatidlo už určite mal, aj keď sa nezachovalo. Na pečatidle zo 16. stor. je symbol sv. Margity, ktorá je zobrazená s mečom v pravej ruke a s drakom pod nohami. Ten istý symbol sa nachádza aj na pečatidle z 19.storočia z roku 1868.
Erb obce
Erb obce Plaveč má takúto podobu: v červenom štíte stojí na zlatom drakovi strieborná sv. Margita so zlatou korunou, ktorá v pravici drží strieborný meč, a v ľavici striebornú reťaz s uviazaným drakom.
Zástava obce
Zástavu obce Plaveč tvorí päť pozdĺžnych pruhov: červený, žltý, biely, žltý a červený.
Pečať obce
Pečať obce Plaveč je okrúhla, uprostred so symbolom obce Plaveč a kruhopisom OBEC PLAVEČ.
Vzdušná fotografia
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
Externé odkazy
- www.plavec.sk – oficiálna web stránka obce Plaveč