Vincent Tomek

Rodičia Vincenta Tomeka sa volali Juraj Tomek (1847 – 1924) a Mária rod. Siskovičová (1858 – 1914). Otec pochádzal z Oľšova, bol učiteľom na ľudovej škole. Vincent Tomek v poradí deviaty z 10 detí. Z nich sa dospelého veku dožili iba štyria.

Základnú školu vychodil v Plavči do roku 1901. Jeho učiteľom bol otec Juraj. V tom čase túto školu navštevovalo približne 300 žiakov. Po absolvovaní základnej školy pokračoval v štúdiu na Piaristickom gymnáziu v Sabinove. Štúdium tu začal v školskom roku 1904/1905 a ukončil v školskom roku 1907/1908. Časť zo svojho sabinovského pobytu prežil v komunite otcov piaristov v ich kláštore, kde vykonával pomocné práce. Pravdepodobne práve toto denné stretávanie sa s piaristami nielen v škole, ale aj v kláštornej komunite, kde mohol sledovať zblízka ich život, malo dôležitý vplyv na rozhodnutie mladého študenta stať sa piaristom. Už pred ukončením štúdia na gymnáziu bol rozhodnutý svoj život zasvätiť službe Bohu, Cirkvi a to formou života v duchu charizmy, ktorú Boh dal svojej Cirkvi prostredníctvom sv. Jozefa Kalazanského, zakladateľa rehole Zbožných škôl, ktorú poznáme pod názvom piaristi.

Vincent Tomek bol prijatý do rehole a noviciát začal dňa 27. augusta 1908 vo Vacove. O rok neskôr, teda dňa 28. augusta 1909, zložil prvé rehoľné sľuby a stal sa členom rehole piaristov. Za svojho patróna si zvolil aj sv. Antona Paduánskeho. Gymnaziálne štúdiá ukončil v školskom roku 1911/1912 v Ružomberku maturitou. Z Ružomberka bol Vincent Tomek disponovaný do Kecskemétu. Školský rok 1917/1918 začal už v tomto meste. Po dobu troch rokov zažil tu aj veľa ťažkostí, keďže práve v tom čase to boli roky najkritickejšie. Dňa 21. marca 1919 moc v krajine uchvátila komunistická boľševická strana pod vedením Bélu Kuna. V roku 1919 ukončil štúdiá na Budapeštianskej univerzite. Obhájil doktorskú prácu. Ako príkladný kňaz a rehoľník piarista pôsobil medzi študentmi ako ich magister, profesor teológie, kanonického práva, patristiky a francúzštiny.

Veľmi významnú časť svojho života prežil Vincent Tomek v Ríme. Ide najmä o obdobie od roku 1947, ktorý bol pre tohto muža viery veľmi zaujímavý. V spomínanom roku sa v Ríme zišli provinciálni predstavení a iní delegáti jednotlivých piaristických domov z celého sveta, kde sa konala Generálna kapitula Rádu rehole Zbožných škôl. Na tejto kapitule sa mala uskutočniť voľba nového generálneho predstaveného.

Dňa 28. augusta 1947 sa v rehoľnom dome začala 36. generálna kapitula rehole Zbožných škôl. Dňa 3. septembra 1947 sa konala voľba nového generálneho predstaveného rehole Zbožných škôl – piaristov, na ktorej bol za predstaveného Generálnej kapituly Rehole Zbožných škôl zvolený Vincent Tomek. Tým sa začala ďalšia ťažká a zodpovedná etapa jeho života a činnosti.

Vincent Tomek počas svojej pôsobnosti ako predstavený Generálnej kapituly Rehole Zbožných škôl navštívil rôzne miesta a krajiny, ako Maďarsko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko a iné. V roku 1948, po mnohých úskaliach uskutočnil cestu s relikviami zakladateľa rehole Zbožných škôl sv. Jozefa Kalazanského po svätcovom rodnom Španielsku. Okrem rehoľných domov piaristov navštívil aj domy iných rehoľných spoločenstiev.

Počas svojho pôsobenia ako generálny predstavený piaristov, Vincent Tomek uskutočnil viaceré osobné stretnutia s pápežmi ako napríklad – s pápežom Piom XII., Jánom XXIII. a Pavlom VI. na audienciách, kde bola hodnotená činnosť piaristov Rehole Zbožných škôl.

Ďalším veľmi významným poslaním Vincenta Tomeka bolo jeho pôsobenie v oblasti starostlivosti o nové rehoľné povolania. Napomáhal vzniku nových reholí vo väčšine krajín sveta, zakladal kolégiá, semináre i nové farnosti.

I keď Vincent Tomek pôsobil na území Maďarska, neprestal byť srdcom Slovákom. Vo svojej rodnej obci bol naposledy v roku 1944, kedy daroval farnosti zlatý kalich. No i napriek tomu, že sa do rodného Plavča už nevrátil, jeho srdce po celý život ostalo pripútané k rodnému hniezdu.

S pribúdajúcimi rokmi pribúdali Vincentovi Tomekovi aj zdravotné problémy. Jeho zdravotný stav sa v marci 1986 rapídne zhoršil. Zomrel dňa 18. apríla 1986. Mŕtve telo nebolo pochované v Ríme, ale bolo prevezené do Budapešti, kde sa 30. apríla 1986 v kostole Nanebovzatia Panny Márie konali pohrebné obrady. Pozostatky boli uložené na starom budapeštianskom cintoríne Kerepesi do hrobky piaristov.