Malý Lipník (obec)

Obec leží v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, 17 km na severovýchod od okresného mesta Stará Ľubovňa. Priemerná nadmorská výška Malého Lipníka je 440 m n. m.[4] Najnižšie položeným miestom je dolina rieky Poprad. Najvyšším miestom obce je vrch Sliboň – 789 m n. m.. Obec sa rozprestiera medzi 20° 47´- 20° 49´ severnej geografickej šírky a 49° 19´- 49° 22´ východnej geografickej dĺžky, na hranici s Poľskou republikou. Prirodzenú hranicu tvorí stred koryta rieky Poprad, čo je zároveň severná hranica chotára obce Malý Lipník. Z východnej strany obec susedí s obcou Starina, z južnej strany s obcou Údol, zo západnej strany s obcou Matysová. Severozápadným susedom je obec Sulín.

Povrch obce je kotlinový pahorkatinný až vrchovinný[4]. Obec je zalesnená na východnom a západnom okraji prevažne ihličnatým, miestami aj listnatým lesom. Nachádzajú sa tu aj zmiešané lesy s výskytom borovice, smreku, jedle, brezy a liesky. Na zelených lúkach rastú mnohé liečivé byliny. V lesoch prevláda živočíšstvo ihličnatých a zmiešaných lesov. Z prírodných daností, malebnosti a pokoja tejto lokality vychádza aj cestovný ruch. Obcou prechádza niekoľko turistických trás, sú tu dobré podmienky pre splav po rieke Poprad, rybárčenie, turistiku a cykloturistiku. V katastrálnom území obce sa nachádza aj známa Chatová osada Verlišky s viac ako 80 chatami a turistická ubytovňa v blízkosti futbalového ihriska.

Počas vývoja obce sa menil aj jej názov, čo vyplýva najmä zo zmien v úradnom jazyku[4]. Boli to tieto názvy: Lipnik, Kis Lipník, Kishárs, Malyj Lipnik a Malý Lipník. Táto obec bola od svojej existencie administratívne začlenená do šarišskej župy, podtatranskej župy, košickej veľžupy, Slovenskej krajiny, tatranskej župy, prešovského kraja, východoslovenského kraja a opäť do prešovského kraja. Zaradenie do okresov bolo nasledovné: Hornotoryský slúžnovský, okresy Sabinov, Lipany, Stará Ľubovňa, Prešov a opäť Stará Ľubovňa. Obec bola v minulosti prevažne rusínskej národnosti, v súčasnosti sa väčšina obyvateľom hlási k slovenskej národnosti. Vierovyznanie je gréckokatolícke. Aj počet obyvateľov sa postupne vyvíjal. V roku 1787 mala obec 564 obyvateľov, v roku 1828 – 725, 1869 – 966, 1880 – 995, 1910 – 687, 1930 – 688, 1948 – 738, 1970 – 645, 1991 – 479 a podľa posledného sčítania z roku 2001 mala obec 477 obyvateľov.

O vzniku obce Malý Lipník uvádzajú viaceré publikácie rôzne údaje, ale pravdou je, že obec nejestvovala ani v 1. polovici 16. storočia a dnešné sídlisko vzniklo v 50. – 90-tych rokoch 16. storočia na tomto území[4]. Prvá písomná zmienka o obci Malý Lipník je až z roku 1600. Obec založil šoltýs s haličskými osadníkmi ako kopaničiarsku dedinu patriacu pod Plavečské panstvo Palocsayovsko-Horváthovského rodu. Obec bola určitý čas oslobodená od daní a poplatkov. Obyvatelia sa podľa veľkosti majetku delili na sedliakov (vlastnili viac ako 1/8 celého sedliackeho gruntu) a želiarov (vlastnili menej ako 1/8 pôdy). Želiari, ktorí nevlastnili dom a často ani žiaden pozemok sa volali podželiari a slúžili u majetnejších sedliakov alebo u šoltýsa. Urbár obce Malý Lipník z roku 1773 zjednotil vzťahy zemepána k poddaným v rámci celého Uhorska, no situácia sa nezlepšila. Takýto stav pretrvával ešte celé devätnáste storočie. Prvé pozemky si najbohatší sedliaci mohli odkúpiť až v roku 1840. V roku 1848 v obci vojensky potlačili vzburu obyvateľov proti župe a feudálnym povinnostiam a v roku 1887 sa vzbúrili proti exekúcii želiari.

Na gréckokatolíckom farskom úrade bola vedená matrika, v ktorej sa od roku 1834 zaznamenával počet zomretých občanov, od roku 1858 sa uvádzal aj počet narodených v rokoch, po roku 1867 sa viedli aj záznamy o sobášoch[4]. Prvá škola bola v obci Malý Lipník datovaná v roku 1858. Pre obec je významný aj rok 1875, keď bola vydaná prvá pozemno-knižná mapa katastra obce Malý Lipník. V obci od roku 1869 do roku 1903 fungovala huta, v ktorej sa vyrábali fľaše na minerálnu vodu Sulínka. Práve tam našlo mnoho obyvateľov zamestnanie. Veľa dedinčanov pracovalo aj v lese. Po zrušení huty a hospodárskych krízach v ČSR, nastala masová migrácia obyvateľov za prácou, najčastejšie do USA. Vzdelanie v obci šírili len nekvalifikovaný učitelia ďaci, ktorí boli zároveň kantormi v chráme. Škola od začiatku zápasila s nedostatkom priestorov na vyučovanie. Potom, čo bola budova starej ľudovej školy opakovane zaplavená, postavila sa v roku 1907 murovaná budova, ktorá mala 1.- 5. ročník. Postupne kapacita školy prestávala stačiť.

Na frontoch 1. svetovej vojny padli ôsmi občania: Š. Hnat, J. Bartko, M. Bratičák, J. Mikluš, Š. Sember, J. Mitrišin, S. Homjak a J. Sidora. Z vojny sa vrátil ako invalid Š. Šesták, ktorý prišiel o zrak a Maruščák prišiel o nohu. Do ruského zajatia padli: A. Kravčák, M. Čanda, P. Varhoľ, J. Gladiš, M. Rusiňák a J. Tatár[4]. Obec bola od vojny ušetrená. Po roku 1918 hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka, drotárstvo. Až v neskoršom období zanikla závislosť dedinčanov od veľkostatkára, a to odkúpením pozemkov od Gejzu Alapi Salamona. Takto vznikol komposesorát, ktorý združoval majiteľov pozemkov na dolnom konci obce podobne ako už dlhšie obdobie urbariát na hornom konci.

Druhá svetová vojna sa už priamo dotýkala obyvateľov Malého Lipníka. Začiatkom septembra roku 1939 prechádzalo cez obec vojsko slovenskej armády, ktoré spolu s nemeckou armádou napadlo Poľsko[4]. Budoval sa tu obranný systém, Nemci rabovali. Dňa 23. septembra 1944 partizáni zabili v obci nemeckého vojaka, čo privolalo nemecké jednotky do obce a takmer došlo k tragédii. Dňa 21. januára 1945 o 11. hodine došla do obce prvá hliadka ČA (107. strelecký zbor), ktorá obec oslobodila.

Po oslobodení sa rozvíjali športové aktivity ako je volejbal, stolný tenis, kolky, zriadila sa prvá meštianska škola v dedinách okresu Stará Ľubovňa. Veľa priaznivcov mal futbal. V roku 1947 optovalo do ZSSR 11 rodín z Malého Lipníka. V obci jestvovala aj Večerná škola a Ľudová škola hospodárska. Prvé poľovnícke združenie vzniklo v obci v roku 1953 pod názvom Poľovnícke združenie – PZ „Sulínka“ so sídlom v obci Malý Lipník. V decembri 1958 sa zaviedla v Malom Lipníku elektrina, začal dochádzať prvý autobusový spoj. V obci existovali dva súbory: školský – Pioniersky spevácky súbor pri ZDŠ a obecný – Spevácko-tanečný súbor pri Slovenskom zväze žien (DO SZŽ). Získali mnohé ocenenia na celoslovenských folklórnych slávnostiach a prehliadkach. Súbor dosiahol najväčší úspech počas vedenia Márie Bartkovej, no po jej odchode z obce zanikol aj súbor. V 60. – 70. tych rokoch v obci prebiehala akcia „Z“ počas ktorej sa postavili mnohé budovy potrebné pre obvod Malý Lipník – škola, kultúrny dom, požiarna zbrojnica, budova MNV, zdravotné stredisko, postavil sa obecný vodovod. Kataster obce bol po zániku prvého PZ v roku 1973 rozdelený v PZ „Kurčín a Vabec“. Terajšie poľovnícke združenie „Sulínka“ vzniklo dňa 21. januára 1994 v Sulíne. Poľovný revír obce patrí ešte pod PZ Senečkova a PZ Marmon. Začiatkom 21. storočia bola obec splynofikovaná a vybudovala sa kanalizácia.

• Eduard Hriňák (1851– Malý Lipník – 1917 – Prakovce) – maliar[4].
• Boris Kocúr (1924 -Malý Lipník – december 1944) – básnik, prozaik a prekladateľ, člen partizánskej skupiny Sadilenka[4].

V roku 1820 bol postavený nový chrám zasvätený sv. Kozmovi [4] a Damiánovi v klasicistickom štýle. Obnovený bol trikrát. V rokoch 1889, 1937 a 1985. V strede priečelia je vstupný portál s datovaním 1820 – 1937-1985. Je to jednoloďová stavba s presbytériom s polkruhovým uzáverom a prestavanou vežou, v lodi krytá valenou klenbou s lunetami. Fasádu má hladkú, na veži členenú zaobleným nárožím a trojitými zvukovými oknami. V roku 1935 bol inštalovaný nový zvon, ktorý vysvätil otec Andrej Zima. Počas druhej prestavby v roku 1937 bol chrám opravený. Opravy sa týkali stropu, veže a balkóna. Pristavila sa sakristia, v ktorej sa prezlieka presbyter a miništranti. Stavba bola vykonávaná po dohľadom architekta V. Ozsubányiho a inžiniera J. Bethlenfalyho. Rezbár A. Nevický z Prešova vyhotovil ikonostas, obrazy na ikonostas aj celý chrám namaľoval významný akademický maliar z Košíc, Mikuláš Jordán. V roku 1938, bol renovovaný chrám posvätený biskupom P. P. Gojdičom. V roku 1963 na základe rozhodnutia školskej a kultúrnej komisie ONV bol pravoslávny chrám (obdobie 1950 – 68, kedy prebiehala pravoslavizácia) v Malom Lipníku zaradený do štátneho zoznamu nehnuteľných pamiatok Východoslovenského kraja. V cerkvi sa nachádza aj národná kultúrna pamiatka – procesiový kríž z 19. storočia.

Informácie sú publikované v knihe

V obci sa nachádza Základná škola (1.-4. ročník) s materskou školou.