Hajtovka

Obec bola založená na zákupnom práve v druhej polovici 14. storočia. Najstaršia správa o obci je z roku 1427 v súpise Šarišskej stolice a spomína sa pod názvom Ayathuagasa. Z tohto maďarského názvu dediny v zmysle Hajtova Poruba je základom vytvorenia názvu obce. Obec patrila k plavečskému panstvu. V roku 1456 sa poddaní vzbúrili proti poddanským ťarchám a krutému vykorisťovaniu. Po roku 1490 sa obec dostala do rúk Zápoľských. V 16. storočí sa uvádza ako ich majetok „Haythofka“. Roku 1505 kňažná Hedviga predala plavečský hrad aj s 36 dedinami, medzi nimi aj Hajtovku. Z neznámych príčin koncom 15. a začiatkom 16. storočia zanikla. K novému osídleniu došlo až koncom 16. začiatkom 17. storočia. Obec v minulosti mala výhodnú polohu pri rieke Poprad, ktorá bola splavná od Podolínca a bola významnou obchodnou cestou do Poľska. Hajtovka na tejto obchodnej ceste mala sklad nápojov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a živili sa aj lovom rýb v rieke Poprad. Okolitý ľud ich nazýval rybármi, aj na pečatidle z roku 1868 je zobrazený rybár loviaci rybu. Začiatkom 20. storočia dochádza k masovému vysťahovaniu hlavne do Spojených štátov a Kanady. Zlé pomery obyvateľstva sa výrazne zhoršili po vypuknutí 1. svetovej vojny. Na rôznych frontoch bojovalo 28 Hajtovčanov, 5 z nich padli na frontoch. Po roku 1920 obec administratívne patrila pod správu ObÚ v Starej Ľubovni a v jeho rámci do podtatranskej župy so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V roku 1938 vyhlásenie autonómie SR 6. októbra 1938 sa obec Hajtovka pripojila k hnutiu za pripojenie východného Slovenska k zakarpatskej Ukrajine. Po celý čas obyvatelia Hajtovky pomáhali ilegálnym pracovníkom a prenasledovaným fašizmom. Obec v období vojny prežívala ťažké chvíle. Obec bola oslobodená 31. januára 1945 sovietskou armádou.

skg.sk