Kim Il-song

Kim Ir Sen stál na čele Severnej Kórey od roku 1946 až do svojej smrti. Po vzniku Strany práce Severnej Kórey (Čosŏn) v roku 1946 sa stal jej podpredsedom.

Vo februári 1946 bol vybraný do funkcie predsedu Dočasného ľudového výboru, fakticky fungujúceho ako severokórejská vláda a v roku 1949 sa stal taktiež predsedom KSP (Kórejskej strany práce), ktorá vznikla zlúčením s juhokórejským náprotivkom.

V roku 1947 Valné zhromaždenie OSN zriadilo Dočasnú komisiu OSN pre Kóreu (UNTCOK) a poverilo ju dohľadom nad priebehom slobodných, demokratických volieb. Sovietsky zväz však komisiu označil za ilegálnu a sovietska okupačná správa odmietla jej členov vpustiť na severokórejské územie. Demokratické voľby pod dohľadom medzinárodného spoločenstva sa teda 10.mája 1948  uskutočnili len na juhu polostrova, kde žili dve tretiny populácie. Zvolení poslanci prijali ústavu Kórejskej republiky, zvolili prezidenta Li Syn-mana (I Sung-mana) a pri príležitosti tretieho výročia oslobodenia Kórey 15.augusta oficiálne Kórejskú republiku vyhlásili. V decembri  1948 Valné zhromaždenie OSN uznalo jej vládu za jedinú legitímnu vládu v Kórei. Medzitým sovietske a severokórejské orgány oznámili, že sa v krajine 25.augusta uskutočnili voľby, v ktorých 99 % obyvateľov hlasovalo pre jednotnú kandidátku tzv. demokratické fronty, a 9.septembra 1948 bola vyhlásená Kórejská ľudovodemokratická republika na čele s Kim Ir Senom ako predsedom vlády. Hlavným cieľom Severnej Kórey bolo zjednotenie celej Kórey pod komunistickú vládu.

Okamžite po založení štátu začal Kim Ir Sen rokovať s hlavnými komunistickými vodcami svojej doby, Stalinom a Mao Ce-tungom, o napadnutí Kórejskej republiky. Bol teda priamym iniciátorom kórejskej vojny v rokoch 1950 až 1953 a nesie hlavnú zodpovednosť za niekoľko miliónov obetí.

V priebehu kórejskej vojny a v dekáde po jej skončení Kim Ir Sen a jeho skupina zlikvidovali všetkých oponentov, zakázali náboženstvá a kampaňou čchŏllima od roku 1958 začali decimovať hodnotový systém severokórejského obyvateľstva. V období rokov 1945 až 1958 nechal zavraždiť, popraviť alebo uväzniť všetky významné osobnosti, vrátane predstaviteľov náboženských obcí v krajine a proti všetkým veriacim zaviedol tvrdé represie. Došlo k najhoršiemu ťaženiu proti kresťanom v 20.storočí. Do tej doby kresťania tvorili 13 % z celkového počtu obyvateľov a Pchjongjang bol kedysi nazývaný ako „Jeruzalem Východu“. V duchovnom vákuu, ktoré nastalo, zaviedol monolitický myšlienkový systém Čučche.

V roku 1972 bola vydaná nová ústava, a Kim Ir Sen sa usadil do novozriadenej funkcie prezidenta. Jeho mandát mal päťročné cykly − každých 5 rokov bol opätovne volený. Po jeho smrti mu bol priznaný titul "večný prezident", a tak funkcia "pozemského" prezidenta ústavou zanikla.

Kim Ir Sen posledné roky života dožíval v atómovom kryte, pretože sa v dobe rozpadu komunistického bloku v strednej a východnej Európe obával o svoje postavenie. Dnes je jeho telo uložené v mauzóleu.