Lev jaskynný

Niekoľko autorov považovalo Panthera spelaea za poddruh moderného leva púšťového a preto sa označuje aj ako Panthera leo spelaea.[8][9][10][3] Výsledky z morfologických štúdií však poukazujú na to, že sa odlišuje v anatómii lebky a zubov čo zdôvodňuje špecifický stav Panthera spelaea[11][12]. Toto hodnotenie podporujú aj výsledky fylogenetických štúdií[13][4][5].

V roku 2001 bol navrhnutý poddruh P. spelaea vereshchagini pre sedem exemplárov nájdených na Sibíri a Yukone, ktoré majú menšie lebky a zuby ako priemerný jedinec P. spelaea[14]. Genetická analýza pomocou starej DNA neposkytla žiadny dôkaz o odlišnom stave poddruhu; DNA znaky z P. spelaea z Európy a Aljašky boli nerozoznateľné, čo svedčí o jednej veľkej panmiktickej populácii[4].

Jeden autor považoval jaskynného leva za príbuzného tigra na základe porovnania tvaru lebky a navrhol vedecký názov Panthera tigris spelaea[15].

Evolúcia

Levy a zubry zobrazené v Chauvetovej jaskyni, Francúzsko[16]

Lev jaskynný sa vyvinul v neskorej glaciálnej dobe sál alebo ém z druhu P. fossilis, ktorý sa prvýkrát objavil v Eurázii asi pred 700 000 rokmi[3]. Pozostatky kostry P. spelaea vykopané v Poľsku boli rádiokarbónovým datovaním medzi skorým a neskorým vistulanovým zaľadnením a sú staré medzi 109 000 a 57 000 rokov[17]. V Eurázii vyhynul medzi 14 900 a 14 100 rokmi a prežil v Beringii až do obdobia pred 13 800 až 13 300 rokmi, ako ustúpilo zaľadnenie vistulan.[6]

Údaje o sekvenciách z mitochondriálnej DNA z fosílnych pozostatkov jaskynného leva ukazujú, že Panthera leo atrox reprezentuje sesterskú skupinu P. spelaea a pravdepodobne vznikol, keď sa skorá populácia P. spelaea stala izolovanou na juh od Kordillerského ľadovcového štítu pred asi 340 000 rokmi[4]. Nasledujúci kladogram ukazuje genetický vzťah medzi P. spelaea a inými veľkými mačkami[5].

	Felis catus       Neofelis nebulosa         Panthera tigris sondaica     Panthera tigris tigris         Panthera onca       Panthera uncia         Panthera pardus     Panthera pardus orientalis           Panthera leo leo     Panthera leo melanochaita       Panthera spelaea

Nákres kostry.

Nástenné kresby v jaskyni Lascaux.

Lev jaskynný je známy z paleolitických jaskynných malieb, sôch zo slonoviny a hlinených figúriek. Tieto archeologické artefakty naznačujú, že sa mohli používať v paleolitických náboženských rituáloch[18][19]. Kresba vo francúzskej Chauvetovej jaskyni, ktorá sa odhaduje na 30 000 rokov, zobrazuje spolu dva jaskynné levy. Ten, ktorý je v popredí, je o niečo menší ako ten v pozadí, ktorý bol nakreslený s mieškom a bez hrivy[20]. To naznačuje, že samcom úplne chýbala hriva, alebo ich mali veľmi malú[6].

Pred oddelením sa z Panthera leo, boli jaskynné levy považované za jeden z najväčších poddruhov leva. Kostra dospelého samca nájdená v roku 1985 v blízkosti Siegsdorfu v Nemecku mala výšku ramena približne 1,2 m a dĺžku tela 2,1 m bez chvosta, podobnú veľkosť ako veľké súčasné levy. Veľkosť tohto samca bola prekročená inými jedincami. To naznačuje, že P. spelaea môže byť o 10% väčší ako súčasné levy, ale menší ako skorší Panthera fossilis alebo neskorší Panthera atrox[21]. Ako aj u súčasných levov, samice boli menšie ako samci[22].

V roku 2016 bola nájdená srsť v blízkosti rieky Malý Aňuj. Tá bola prostredníctvom analýzy DNA identifikovaná ako srsť jaskynného leva. Porovnanie so srsťou súčasného leva odhalilo, že jaskynný lev mal srsť pravdepodobne podobnej farby ako súčasný lev, hoci mierne svetlejšiu. Okrem toho sa predpokladá, že jaskynný lev mal veľmi hrubú a hustú spodnú srsť, ktorá obsahovala uzavreté a stlačené žlté až biele zvlnené chlpy s menším objemom tmavších ochranných chĺpkov, ako prípadnú adaptáciu na klímu doby ľadovej.[23]

Lev jaskynný vytvoril súvislú populáciu z Európy až na Aljašku skrz Beringiu, zaniknutú súš v Beringovom prielive[24]. Areál rozšírenia siahal z Pyrenejského polostrova, Juhovýchodnej Európy, Veľkej Británie, Strednej Európy, Východoeurópskej nížiny a väčšiny severnej Eurázie do Kanady a na Aljašku. Najstaršie známe skameneliny boli vykopané v severovýchodnom Jakutsku a boli datované na vek 62 400 rokov. Najmladšie známe skameneliny sú datované na 11 925 rokov a našli sa blízko mesta Fairbanks na Aljaške[6]. Články prstov vykopané v španielskom jaskynnom komplexe La Garma boli rádiokarbónovou metódou datované na 14 300 až 14 000 rokov [23]. Na Slovensku boli pozostatky lebky, stehennej kosti a panvy vykopané v desiatich krasových jaskyniach v kopcovitých a horských oblastiach v nadmorských výškach 240 až 1313 m[25]. V Jakutskej jaskyni sa kosti P. spelaea našli spolu s ostatkami ľudí, vlka, sobov, pleistocénneho koňa a rýb vo vrstve starej 13 200 až 21 500 rokov[26]. V roku 2008 sa v blízkosti rieky Malý Aňuj na Čukotke objavil dobre zachovalý dospelý exemplár, ktorý si zachoval niekoľko zhlukov chlpov[27].

Jaskynný lev so sobom. Autor maľby Heinrich Harder[36].

Jaskynné levy obývali otvorené prostredia ako mamutiu step a tajgu. Veľké množstvá ich pozostatkov sa vykopali v jaskyniach, kde sa našli aj kosti hyeny jaskynnej, medveďa jaskynného a paleolitických artefaktov[37][38]. Pravdepodobne bol samotárskym lovcom[39].

Izotopové analýzy vzoriek kostného kolagénu extrahovaných z fosílií ukazujú, že sa živili hlavne mláďatami jaskynných medveďov, sobmi a ďalšími jeleňovitými, ktorí boli hlavnou zložkou ich stravy. Neskoršie jaskynné levy lovili predovšetkým soby, až na pokraj lokálneho vyhynutia alebo vyhynutia oboch druhov.[40] Ďalšie možné druhy koristi boli jeleň obrovský, jeleň lesný, pižmoň severský, Bison priscus, mladé nosorožce srstnaté a mladé mamuty[6]. Pravdepodobne súťažil o korisť s európskym leopardom Panthera pardus spelaea[41].

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev jaskynný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lev jaskynný

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Panthera spelaea na anglickej Wikipédii.