Tiger džungľový

Tiger džungľový (iné názvy: tiger pruhovaný, tiger pásavý, tiger, zastarano tiger kráľovský, lat. Panthera tigris) je cicavec z čeľade mačkovité (Felidae), jedna zo štyroch veľkých mačiek rodu Panthera.

tiger džungľový

Tiger indický (Panthera tigris tigris)
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Panthera tigris
Linnaeus, 1758
Synonymá
tiger pásavý, tiger pruhovaný, tiger, Felis tigris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Taxonómia

V roku 1758 Carl Linné vo svojom diele Systema Naturae opísal tigra a dal mu vedecký názov Felis tigris[2]. V roku 1929 britský taxonóm Reginald Innes Pocock zaradil druh pod rod Panthera s vedeckým názvom Panthera tigris.[3][4]

Poddruhy

Potom ako Linné opísal tento druh, bolo niekoľko jedincov tigra opísaných a navrhnutých ako poddruhy[5]. V roku 1999 bola spochybnená platnosť niekoľkých poddruhov tigra. Väčšina domnelých poddruhov opísaných v 19. a 20. storočí sa rozlišovala na základe dĺžky a sfarbenia srsti, vzorov pruhov na srsti, veľkosti tela a teda charakteristík, ktoré sa v rámci populácií veľmi líšia. Morfologicky sa tigre z rôznych oblastí líšia málo a genový tok medzi populáciami v týchto oblastiach bol možný počas pleistocénu. Preto sa navrhlo uznať za platné iba dva poddruhy tigra, konkrétne P. t. tigris v pevninskej Ázii a P. t. sondaica na súostroví Veľké Sundy[6].

Výsledky kraniologickej analýzy 111 tigrích lebiek z krajín juhovýchodnej Ázie naznačujú, že lebky tigra sumatrianskeho sa líšia od tigra indočínskeho a tigra jávskeho, zatiaľ čo lebky tigra balijského majú podobnú veľkosť ako lebky tigra jávskeho. Autori navrhli klasifikovať tigra sumatrianskeho a jávskeho ako odlišný druh, P. sumatrae a P. sondaica s tigrom balijským ako poddruh P. sondaica balica[7].

V roku 2015 sa morfologické, ekologické a molekulárne vlastnosti všetkých predpokladaných tigrích poddruhov analyzovali kombinovaným prístupom. Výsledky podporujú rozlíšenie dvoch evolučných skupín kontinentálnych a sundských tigrov. Autori navrhli uznanie iba dvoch poddruhov, konkrétne P. t. tigris zahŕňajúci populácie tigra bengálskeho, malajského, indočínskeho, juhočínskeho, sibírskeho a turanského, a P. t. sondaica zahŕňajúca populácie tigra jávskeho, balijského a sumatrianskeho. Autori tiež poznamenali, že táto reklasifikácia ovplyvní ich ochranu. Nominátne poddruhy P. t. tigris predstavujú dva klady[8]:

  • severný klad zložený z populácií tigra sibírskeho a turanského
  • južný klad zložený zo všetkých ostatných pevninských populácií

Jeden odborník na ochranu prírody tento návrh privítal, pretože to uľahčí chovateľské programy v zajatí a vypúšťanie tigrov pochádzajúcich zo zoologických záhrad do divočiny. Jeden genetik bol k tejto štúdii skeptický a tvrdil, že v súčasnosti uznaných deväť poddruhov možno geneticky rozlíšiť[9].

V roku 2017 Cat Classification Task Force z IUCN Cat Specialist Group revidovala taxonómiu mačiek a uznala kontinentálne populácie tigrov v Ázii za P. t. tigris a tie na Veľkých Sundách ako P. t. sondaica[10].

  • Panthera tigris sondaica
    • † tiger džungľový jávsky (predtým Panthera tigris sondaica)
    • † tiger džungľový balijský (predtým Panthera tigris balica)
    • tiger džungľový sumatriansky (staršie: sumatranský) (predtým Panthera tigris sumatrae)

Poznámka: Vo všetkých deviatich názvoch možno nahradiť slová "tiger džungľový" slovami tiger pásavý alebo tiger pruhovaný alebo len tiger.

Analýza genómu 32 vzoriek potvrdila, že tiger má 6 monofyletických kladov a najbližší spoločný predok žil pred 110 000 rokmi[11].

Opis tigra

Telo je zo strán sploštené a štíhle, prispôsobuje sa životu v hustých lesných a pralesných porastoch. Tak isto jeho zafarbenie, ktoré je na prvý pohľad veľmi nápadné, robí tigra v prírode takmer neviditeľným a napodobňuje hru svetla a tieňov prelínajúcich sa rastlinstvom. Pohlavné rozdiely sú hlavne vo veľkosti. Samice sú až o jednu tretinu menšie než samce. Hlava samcov je mohutnejšia a širšia a má výraznejšiu a predĺženejšiu srsť na tvári.

  • Hmotnosť: 65 – 300 kg
  • Dĺžka tela: 140 – 350 cm
  • Dĺžka chvostu: 60 – 85 cm
  • Výška v kohútiku: 125 cm
  • Sociabilita: Samotár
  • Status: Ohrozený

Ekológia

Tigre obývajú lesnaté prostredia od tropických oblastí dažďových pralesov až po sibírsku tajgu, kde v zime klesajú teploty pod −30 až −40 °C. S vysokou snežnou pokrývkou. Vystupujú do 3 000 – 4 000 metrov nad morom. Na stromy tigre nešplhajú, alebo iba v zriedkavých prípadoch, iba si na nich obrusujú pazúry. Na rozdiel od iných mačkovitých šeliem tigre milujú vodu a radi sa v nej kúpu. Vedia výborne plávať a sú schopné prekonávať aj niekoľko kilometrové prekážky. Teritórium tigra môže mať niekoľko stoviek ale aj tisíce km2, každý jedinec má svoje teritórium v ktorom nestrpí prítomnosť iného zvieraťa (dravca, konkurenciu). Teritória samcov však susedia s niekoľkými teritóriami samíc. Svoje teritórium si označujú močom, výlučkami potných žliaz a odieraním kôry zo stromov. Tigre žijú samotársky, iba v období rozmnožovania sa na niekoľko dní obe pohlavia stretávajú, ale po spárení sa vracajú späť do svojich teritórií. K rozmnožovaniu môže dochádzať po celý rok, ale väčšina pôrodov prebieha práve na jar. Gravidita trvá 93 – 110 dní.

Samice rodia vo vhodných úkrytoch, ktoré vznikajú z vyvrátených stromov alebo pod skalnými prevismi väčšinou 2 až 3 mláďatá. Výnimočne ich však môže mať až šesť. Tie sú slepé, oči sa im otvárajú až v treťom týždni. Samica ich kojí až pol roka. Mláďatá ostávajú so svojou matkou až dva roky, kedy sa učia loviť a naplno využívať svoje vrodené inštinkty. Po tomto období sa mláďatá osamostatňujú. Väčšina mláďat sa však dospelosti nedožije. Pohlavne dospievajú v treťom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú cez 20 rokov.

Tiger je výborný lovec, veľkú časť jeho potravy tvoria divoké prasatá, jelene, antilopy a iné väčšie kopytníky. Ku koristi sa zakráda alebo na ňu striehne v úkryte a potom z blízka vyrazí, ale jeho úspešnosť nie je veľmi vysoká, udáva sa, že úspešný je každý desiaty lov. Väčšie zvieratá chytí mohutnými špičiakmi za krk a labami ich strhne na zem, kde im zlomí väz, alebo ich uškrtí. Korisť potom odtiahne do úkrytu, kde sa k nej ešte niekoľko dní vracia. Na jedenkrát je schopný požuť až 30 kg potravy, ktorú potom trávi niekoľko dní. V dobe krízy požíva aj menšie živočíchy ako sú hlodavce, obojživelníky a dokonca aj hmyz. Na lov vychádza za včasného rána alebo v podvečer, ale na miestach kde nie je prenasledovaný vychádza z úkrytu aj cez deň. V prírode tiger nemá prirodzených nepriateľov, okrem človeka. Výnimočne sa môže stať obeťou rôznych psovitých šeliem (napr. vlk). Dostatočne veľká svorka týchto asi 15 kilogramov vážiacich psovitých šeliem dokáže tigra uštvať. Sám si z veľkých zvierat netrúfne iba na slona a na nosorožca.

Rozšírenie

Jeho pôvodné rozšírenie siahalo od Turecka a Kaukazu cez strednú a východnú Áziu a Čínu až po Kóreu, vyskytoval sa tiež aj na Sumatre, Jáve a Bali. Na mnohých miestach bol však vyhubený a jeho rozšírenie je dnes ostrovkovité.

Súčasné rozšírenie zahrňuje ostrovkovité populácie v Indii, Bangladéši a Barme (tiger džungľový indický), polostrov zadnej Indie (tiger pásavý indočínsky), časť ruského ďalekého východu a hraničná oblasť s Čínou (tiger džungľový ussurijský), niektoré časti Sumatry (tiger džungľový sumatriansky) a niektoré oblasti v Číne (tiger džungľový čínsky).

Tigre celkom vymizli z Turecka, Ázie a takmer z celej Číny. Súčasné rozšírenie je iba malým zlomkom pôvodného počtu, podľa odhadu z roku 2016 žije vo voľnej prírode 3 900 jedincov[12] a má klesajúce tendencie, pričom na začiatku 20. storočia žilo iba v Ázii viac ako 100 000 tigrov. Dnes sú už tri poddruhy úplne vyhubené a na pokraji vyhynutia je tiger čínsky a v blízkej dobe to čaká aj tigra indického a sumatranského. Dramatický pokles sa zatiaľ vyhýba tigrovi indočínskemu, aj keď je dosť možné, že tento fakt vyplýva z nedostatku informácii. Jediným poddruhom, ktorého ochrana je úspešná je tiger ussurijský.

Zaujímavosti

V populácii tigrov sa častejšie ako u iných mačkovitých šeliem vyskytujú ľudožrúti, čo sú väčšinou staré, choré alebo poranené zvieratá, ktoré stratili prirodzený rešpekt pred človekom a pre ktoré je človek ľahkou korisťou. Proti útočiacemu tigrovi má človek bez zbrane len veľmi malú, alebo až žiadnu šancu. A tiež z tohto dôvodu boli tigre často zabíjané. Udáva sa, že najhorší ľudožravý tiger mal na svedomí až niekoľko stoviek obetí.

Ďalším a určite závažnejším dôvodom zabíjania tohto jedinečného dravca je pytliacky lov a to hlavne pre tigrí kožuch, ktorý je obľúbeným materiálom pre výrobu módnych doplnkov. Taktiež tigrie pazúry a kosti, ktoré sú používané pri liečebných procedúrach tradičnej čínskej medicíny. Hodnota tigra na čiernom trhu je približne 50 tisíc dolárov.

Referencie
  1. Goodrich, J., Lynam, A., Miquelle, D., Wibisono, H., Kawanishi, K., Pattanavibool, A., Htun, S., Tempa, T., Karki, J., Jhala, Y. & Karanth, U. 2015. Panthera tigris. The IUCN Red List of Threatened Species 2015: e.T15955A50659951. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2015-2.RLTS.T15955A50659951.en. Prístup 26. október 2018.
  2. Linnaeus, C.. Caroli Linnæi Systema naturæ per regna tria naturæ, secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis. decima, reformata. vyd. Holmiae : Laurentius Salvius, 1758. Felis tigris, s. 41. (po latinsky)
  3. Pocock, R. I.. Tigers. Journal of the Bombay Natural History Society, 1929, s. 505–541. Dostupné online.
  4. Pocock, R. I.. The Fauna of British India, Including Ceylon and Burma. Mammalia: Volume 1. London : T. Taylor and Francis, Ltd., 1939. Panthera tigris, s. 197–210.
  5. WILSON, Don E.; DeeAnn M. Reeder. Mammal Species of the World (A Taxonomic and Geographic Reference). [s.l.] : JHU Press, 2005. 2142 s. ISBN 978-0-8018-8221-0.
  6. KITCHENER, A.. Riding the Tiger: Tiger Conservation in Human-Dominated Landscapes. Cambridge : Cambridge University Press, 1999. ISBN 978-0521648356. Tiger distribution, phenotypic variation and conservation issues, s. 19–39.
  7. A taxonomic revision of the tigers (Panthera tigris) of Southeast Asia. Mammalian Biology, Zeitschrift für Säugetierkunde, 2006, s. 268–287. DOI: 10.1016/j.mambio.2006.02.007.
  8. Planning tiger recovery: Understanding intraspecific variation for effective conservation. Science Advances, 2015, s. e1400175. DOI: 10.1126/sciadv.1400175. PMID 26601191.
  9. Controversial study claims there are only two types of tiger. Science, 2015. Dostupné online [cit. 2015-06-27]. DOI: 10.1126/science.aac6905.
  10. A revised taxonomy of the Felidae: The final report of the Cat Classification Task Force of the IUCN Cat Specialist Group. Cat News, 2017, s. 66−68. Dostupné online.
  11. Yue-Chen Liu, Xin Sun, Carlos Driscoll, Dale G. Miquelle, Xiao Xu, Paolo Martelli, Olga Uphyrkina, James L.D. Smith, Stephen J. O'Brien, Shu-Jin Luo. Genome-Wide Evolutionary Analysis of Natural History and Adaptation in the World's Tigers. Current Biology, 2018; DOI:10.1016/j.cub.2018.09.019
  12. Global Tiger Forum. Global wild tiger population status, April 2016 [online]. Global Tiger Forum, WWF, 2016. Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tiger na anglickej Wikipédii. (časť taxonómia)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.