Silúr
Silúr (podľa keltského kmeňa Silúrov) je perióda paleozoika, v poradí tretia po ordoviku. Po nej nasledoval devón. Začal sa pred 443 miliónmi rokov a skončil pred 419 miliónmi rokov.[1]
| Silúr | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Perióda paleozoika | |||
| Časové rozpätie silúru (v miliónoch rokov) | |||
| Začiatok | 443,7 (± 1,5) | ||
| Koniec | 416 (± 2,9) | ||
| Trvanie | 27,7 | ||
| Charakteristika atmosféry silúru (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |||
| Priemerný obsah kyslíka | 14 obj. % (70 % oproti dnešku) | ||
| Priemerná koncentrácia CO2 | 4 500 ppm (16-násobok oproti dnešku) | ||
| Priemerná teplota | 17 °C (3 °C nad dneškom) | ||
| |||
| |||
Označenie silúr zaviedol škótsky geológ Roderick Murchison, pre vrstvy, ktoré sú dnes považované iba za jednu z častí silúru. Hranice silúru potom upravil Charles Lapworth.
Členenie
| Členenie silúru[2] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Séria / epocha | Stupeň / vek | |||
| přídol | ||||
| ludlov | ludford | |||
| gorst | ||||
| wenlok | homér | |||
| sheinwood | ||||
| llandover | telych | |||
| aeron | ||||
| rhuddan | ||||
Geografické a geologické pomery
Podobne ako v predošlom ordoviku spočiatku pretrvávalo rozširovanie – transgresia mora. Počas silúru sa južný superkontinent Gondwana ďalej pohyboval na juh, rozsah jej zaľadnenia sa však v porovnaní s predošlým obdobím mierne zmenšil. Od Gondwany sa odtrhla platňa budúcej južnej Európy, ktorá začala driftovať na sever k Baltike. Severné kratogény sa začali spájať do kontinentu Euramerika (Kontinent Old red). Zrážkou Európskej a Severoamerickej platne zanikol oceán Iapetus. Prebehla tak posledná fáza kaledónskeho vrásnenia, ktorú na veľa miestach sprevádzal prevažne bázický vulkanizmus. Rozsiahle oblasti Európy aj Severnej Ameriky však zostali naďalej zaliate morom a mohla tu v plnej miere prebiehať sedimentácia vápencov, graptolitových, ílovitých a kremitých bridlíc. Kaledónske vrásnenie vybudovalo pohoria, ktorých zvyšky možno dnes nájsť v americkom štáte New York a rôznych častiach Európy: v Nórsku a Grónsku. Rovnaké horniny v týchto pohoriach sú dôkazmi, že tieto oblasti kedysi tvorili súčasť jedného horského celku. V Európe boli počas silúru vynorené okrem kaledónskych horstiev aj oblasti ruskej tabule. To či boli vynorené aj ďalšie oblasti nemožno presne preukázať.
Koncom silúru v dôsledku zmien klímy a rozloženia pevnín nastal ústup – regresia mora. Hladina morí poklesla a vytvorili sa tak podmienky pre vznik evaporitov napr. v Severnej Amerike, kde sedimentačné panvy týchto usadenín siahajú od Michiganu do Západnej Virgínie. Koniec silúru bol vymedzedný na přídolského súvrstvia v barrandiéne v Česku. Je typický s rôznymi druhmi karbonátových sedimentov, najmä vápencami.
Obrovský oceán Panthalassa zalieval väčšiu časť severnej pologule. Ďalšími menšími oceánmi boli Prototethys, Paleotethys, Rheický oceán, a zvyšok oceánu Iapetus, ktorý sa nachádzal medzi Avaloniou a Laurentiou a nedávno vzniknutý Uralský oceán.
Podnebie
Počas tohto obdobia sa Zem dostala do dlhého teplého obdobia, vyznačujúceho sa postupom morí a zaplavovaním nižšie položených oblastí kontinentov. Silúrske ľadovce ustúpili viac na juh a koncom periódy takmer zmizli. Celosvetová klíma sa v porovnaní s predošlými obdobiami, kedy teploty výrazne kolísali, relatívne stabilizovala. Počasie v príbrežných oblastiach bolo neraz veľmi búrlivé o čom svedčia vrstvy rozbitých lastúr (tzv. lumachely).
Život v silúre
Na začiatku silúru boli organizmy obmedzené stále iba na vodné prostredie. Až koncom silúru nastal prienik najprv rastlín a za nimi aj živočíchov najprv do plytkých pobrežných oblastí a neskôr celkom na súš. Na rozhraní silúru a nasledujúceho devónu sa udialo výrazné vymieranie organizmov.
Flóra
Vo vrchnom silúre sa na súši objavujú prvé zložitejšie rastlinné organizmy a papraďorasty (Psilophyta) ako boli rhýnie a cooksonie. Tieto prvé rastliny boli ešte veľmi primitívne a nemali listy.
Fauna
V moriach sa vyvinuli prvé morské šťúry pavúkovce (Arachnida), ktoré patrili k podkmeňu klepietkavce (Chelicerata). Objavujú sa prvé čeľustnaté ryby. K nim patrili jednak panciernaté ryby plakodermy, neskôr pribudli tŕňoplutvé ryby acanthodi a koncom silúru aj kostnaté ryby (Osteichthyes). Je pravdepodobné, že tieto sa vyvíjali na horných tokoch riek, pretože dané oblasti boli intenzívne erodované, čím sa vysvetľuje nedostatok nálezov postupného evolučného prechodu z primitívnejších foriem rýb. Vyvinuli sa tiež drsnokožce, ryby s chrupkovitou kostrou ako sú napríklad žraloky. Postupne vymierali graptolity, ktoré predstavovali živočíchy typické pre hlbokomorské oblasti. Pri pobrežiach sa vyskytovali trilobity, ramenonožce, mäkkýše – lastúrniky aj ulitníky.
Referencie
- Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
- Michalík, J. a kol., 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 166 s.
Pozri aj
Externé odkazy
| Silúr | |||||||
| Llandover | Wenlock | Ludlow | Přídol | ||||
| Rhuddan | Aeron | Telych | Sheinwood | Homér | Gorst | Ludford | |