Leopard škvrnitý

Leopard škvrnitý[1][2] (iné názvy: leopard[3][4][5], panter[2], pardál[2]; zastarano: levhart alebo levopard [6]; lat. Panthera pardus) je mäsožravý cicavec z čeľade mačkovité.

leopard škvrnitý
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) mäsožravce (Carnivora) Podrad (subordo) suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) mačkovité (Felidae) Podčeľaď (subfamilia) veľké mačky (Pantherinae) Rod (genus) Panthera Druh (species) leopard škvrnitý (P. pardus)
Vedecký názov
Panthera pardus Linnaeus, 1758
Rozšírenie leoparda škvrnitého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Leopard škvrnitý je výzorom a potravou veľmi premenlivý a veľmi rozšírený (strava zahŕňa chrobáky lajniaky či veľké cicavce). Veľká korisť mu vystačí na 2 týždne. Rodia sa v priemere 2 mláďatá po 90 - 105 dňoch gravidity. Mláďatá sa rodia slepé. Veľká hlava má silné čeľustné svaly, ktoré umožňujú zahryznúť sa do koristi, usmrtiť ju a roztrhať, aj plecia a predné nohy sú veľmi svalnaté. Leopard je vynikajúci lezec a vďaka nesmiernej sile vytiahne korisť na korunu stromu, kde ju hneď požiera alebo si ju skryje na neskôr.

U leoparda škvrnitého sa vyskytuje melanizmus. Výsledkom genetickej mutácie je to, že koža a srsť obsahuje veľa tmavého pigmentu-melanínu. Melanické leopardy, známe ako „čierne pantery“, žijú hlavne vo vlhkých hustých pralesoch a voľakedy sa považovali za samostatný druh. Na púšťach sú leopardy krémovožlté, v trávnatých oblastiach tmavožlté.