Čukotka (autonómny okruh)
Čukotka, dlhý tvar Čukotský autonómny okruh, na ruskom Ďalekom východe je najvzdialenejší severovýchodný región Ruska. Nachádza sa prevažne na Čukotskom polostrove. Hlavné mesto autonómneho okruhu je Anadyr. V roku 2015 mal okruh 50 759 obyvateľov.
| Čukotka
Čukotský autonómny okruh
| |||||
| |||||
| Štátna hymna: | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Чуко́тский автоно́мный о́круг | ||||
| • krátky | Чуко́тка | ||||
| Hlavné mesto | Anadyr °′ .š. °′ .d. | ||||
| Najväčšie mesto | |||||
| Úradné jazyky | ruština, miestne jazyky | ||||
| Štátne zriadenie | autonómny okruh Roman V. Kopin | ||||
| Federálny okruh | |||||
| Ekonomický rajón | |||||
| Vznik | 10.decembra 1930 | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
737700 km² km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad ([[]]) • sčítanie (2015) • hustota (2015) |
50 759 (82.) 0,07 /km² | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
MAGT (UTC+12) (UTC) | ||||
| Kód subjektu | |||||
| • číselný | |||||
| • geokód ISO 3166-2 | RU-CHU | ||||
Geografia
Ide o najvzdialenejší severovýchodný región Ruska a od doby predaje Aljašky Ruskom Spojeným štátom americkým (v roku 1867) je jediným regiónom Ruska ležiacim čiastočne na západnej pologuli. Pobrežie Čukotského autonómneho okruhu je obmývané Beringovým morom, ktoré je súčasťou Tichého oceánu, Čukotským morom a Východosibírskym morom ktoré sú súčasťami Severného ľadového oceánu. K okruhu patrí tiež Wrangelov ostrov. Na severe Čukotskej vrchoviny sa nachádza unikátne jazero Elgygytgyn.
Rozloha okruhu je 737 700 km² a hlavným mestom a administratívnym centrom je Anadyr. Okruh sa delí na 8 rajónov, z ktorých najväčší, Anadyrský, má väčšiu rozlohu než Veľká Británia.
História
Čukotský národný okruh vznikol 10. decembra 1930 a bol súčasťou Kamčatskej oblasti. 28. mája 1951 bol včlenený do Chabarovského kraja a v roku 1953 sa Čukotka stala súčasťou Magadanskej oblasti. V roku 1980 bol zmenený status na autonómny okruh. 17. júna 1992 vyhlásila Čukotka oddelenie od Magadanskej oblasti, ktoré bolo v roku 1993 schválené ústavným súdom Ruskej federácie.
Hospodárstvo
Čukotka má veľké zásoby surovín. Nachádza sa tu ropa, zemný plyn, uhlie, zlato a volfrám, ktorých ťažba sa rozvíja. Vidiecke obyvateľstvo sa živí predovšetkým pastierstvom sobov, lovom a rybolovom. Obyvateľstvo v mestách je naproti tomu zamestnané v ťažobnom a stavebnom priemysle, administratíve, kultúre, školstve a lekárstve.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov je podľa sčítania ľudu zroku z 2010 50 526.
Národnostné zloženie obyvateľov je ovplyvnené migráciou prisťahovalcov. Pôvodné obyvateľstvo tvorí zhruba jednu tretinu celkovej populácie. Pri poslednom sčítaní v roku 2010 nedeklarovalo svoju národnosť 2 770 osôb. Okrem národností uvedených v tabuľke nižšie tu žijú Bielorusi (0,96 % populácie), Jukagirovia (0,4 %), Koriaci (0,2 %), Tatári, Čuvaši, Moldavčania, Burjati, Nemci, Baškirovia, Azerbajdžanci a niekoľko ďalších skupín.
| sčítanie 1939 | sčítanie 1959 | sčítanie 1970 | sčítanie 1979 | sčítanie 1989 | sčítanie 2002 | sčítanie 2010 | sčítanie 2015 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Čukčovia | 12 111 | 9 975 | 11 001 | 11 292 | 11 914 | 12 622 | 12 772 | |
| 56,2 % | 21,4 % | 10,9 % | 8,1 % | 7,3 % | 23,5 % | 26,7 % | ||
| Čuvanci | 944 | 951 | 897 | |||||
| 0,6 % | 1,8 % | 1,9 % | ||||||
| Eskymáci | 800 | 1 064 | 1 149 | 1 278 | 1 452 | 1 534 | 1 529 | |
| 3,7 % | 2,3 % | 1,1 % | 0,9 % | 0,9 % | 2,9 % | 3,2 % | ||
| Evenkovia | 817 | 820 | 1 061 | 969 | 1 336 | 1 407 | 1 392 | |
| 3,8 % | 1,8 % | 1,0 % | 0,7 % | 0,8 % | 2,6 % | 2,9 % | ||
| Rusi | 5 183 | 28 318 | 70 531 | 96 424 | 108 297 | 27 918 | 25 068 | |
| 24,1 % | 60,7 % | 69,7 % | 68,9 % | 66,1 % | 51,9 % | 52,5 % | ||
| Ukrajinci | 571 | 3 543 | 10 393 | 20 122 | 27 600 | 4 960 | 2 869 | |
| 2,7 % | 7,6 % | 10,3 % | 14,4 % | 16,8 % | 9,2 % | 6,0 % | ||
| Ostatní | 2 055 | 2 969 | 7 049 | 9 859 | 12 391 | 4 432 | 3 229 | |
| 9,5 % | 6,4 % | 7,0 % | 7,0 % | 7,6 % | 8,2 % | 6,8 % | ||
| Spolu | 21 537 | 46,689 | 101,194 | 139 944 | 163 934 | 53 824 | 50 526 | 50 759 |
Pohyb obyvateľstva (2005)
- Narodenia: 795 na 1 000 obyvateľov (pôrodnostť 15,7)
- Úmrtia: 597 na 1 000 obyvateľov (úmrtnosť 11,8)
Pohyb obyvateľstva (2007)
- Narodenia: 16,10 na 1 000 obyvateľov
- Úmrtia: 12,37 na 1 000 obyvateľov
Prírastok sťahovaním: -8,2 na 1 000 obyvateľov
Miera prirodzeného prírastku: +0,37 % za rok
Miera celkového prírastku: -0,44 % za rok (Z dôvodu migrácie počet obyvateľov klesá aj napriek tomu, že počet narodených pomerne výrazne prevyšuje počet úmrtí).
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čukotský autonomní okruh na českej Wikipédii.
 |
Ruský portál |
