Označenie japonských vojenských lietadiel

Dva Mitsubishi A6M2a Rei-sen japonského námorného letectva, Spojeneckými vojskami oficiálne označený ako Zeke (viac zaužívané ako Zero)

Významovo aj početne silnejšie japonské námorné letectvo zaviedlo koncom dvadsiatych rokov tzv., skrátené označovanie typov projektovaných lietadiel vo forme štvor- či päťmiestneho kódu. Prvé miesto v kóde zaujímalo písmeno či kombinácia písmen, označujúcich pôvodné určenie lietadla podľa nasledujúceho kľúča:

• A – palubné stíhacie lietadlo
• B – palubné bombardovacie lietadlo (bombardovacie, torpédovo-bombardovacie, či torpédové)
• C – prieskumné lietadlo
• D – palubné strmhlavé bombardovacie lietadlo
• E – palubné prieskumné plavákové lietadlo
• F – pozorovacie plavákové lietadlo
• G – pozemné bombardovacie lietadlo
• H – lietajúci čln
• J – pozemné stíhacie lietadlo
• K – lietadlo určené pre výcvik
• M – lietadlo zvláštneho určenia
• MX -lietadlo zvláštneho určenia, experimentálne lietadlo
• N – stíhacie plavákové lietadlo
• P – pozemné bombardovacie lietadlo
• Q – strážne pozemné lietadlo
• R – pozemné prieskumné lietadlo
• S – nočné stíhacie lietadlo

Druhé číslo v kóde bolo vyhradené pre číslovku, označujúcu spolu s prvým písmenom poradie typu v línii lietadiel rovnakého určenia od zavedenia systému. Písmeno či kombinácia písmen na tretej pozícii kódu určuje názov spoločnosti, ktorá robila vývoj a spravidla aj vyrábala typ, resp. ktorá dovezený typ vyvinula v zahraničí. Takmer z dvadsať možností sú v tabuľke uvedené nasledujúce (v treťom stĺpci je uvedený často používaný medzinárodný Hepburnov predpis):

Zatiaľ čo prvé tri označenia boli kmeňové a nemenili sa, figurovalo na štvrtej pozícii poradové číslo verzie, vzniknuté vývojom zo základného typu. Subverzie, líšiace sa nevýraznou úpravou výzbroje alebo výstroje boli označované na piatej pozícii, obvykle malým písmenom abecedy.

Príklad označenia slávneho stíhacieho lietadla Zero – A6M5c

A = palubný stíhací 6 = šiesty projektovaný palubný stíhač v poradí M = vývoj robila spoločnosť Micubiši 5 = bol piatou modifikáciou pôvodného projektu c = odlišná skladba výzbroje

Písmeno veľkej abecedy, situované na konci kódu po pomlčke mohlo tiež označovať ďalšie určenie stroja (napr. A6M5-K = cvičná verzia stíhacieho lietadla).

Od roku 1932 boli japonským vojenským letovým programom prideľované čísla Šikazu (Ši), vychádzajúce z postupnosti rokov éry Šówa, inými slovami z rokov panovania cisára Hirohita. V roku 1932 sa písal 7. rok éry Šówa, preto boli lietadlá projektované podľa propozícií vydaných v tomto roku označované napríklad ako "experimentálne lietadlo 7-Ši" atď. až do roku 1945 (20-Ši); k tomuto označeniu patrila aj stručná charakteristika typov (napr. "námorné experimentálne raketové stíhacie lietadlo 19-Ši", v skrátenom označení tiež Micubiši J8M1 Šúsui)

Okrem skráteného označenia dostali typy japonských námorných lietadiel, zaradených do služby, tiež oficiálne typové označenie, ktoré bolo používané do roku 1942 a skladalo sa z typového čísla vychádzajúceho z posledného dvojčísla letopočtu podľa tradičného japonského kalendára a označovalo tak rok, kedy bol námorníctvom prijatý typ do služby. K tomuto údaju bola obvykle pripojená stručná charakteristika a určenie varianty, resp. modelu. Napríklad A6M5c niesol oficiálne typové označenie "námorné palubné stíhacie lietadlo typ 0 (podľa posledného dvojčísla japonského letopočtu 2600 = 1940) model 52 Hei". Od polovice tridsiatych rokov bol zavedený dvojmiestny kód pre označenie varianty: prvé číslo bolo vždy zmenené s konštrukčnou zmenou na trupe lietadla, druhé číslo sa menilo vždy s trvalou zmenou pohonnej jednotky – model 52 napríklad podstúpil 5 modifikácií trupu (nemuseli byť navonok zrejmé) a bol vybavený v poradí druhým typom motoru. Malé trvalé odlišnosti oproti základnej verzii boli označované japonskými znakmi Kó, Ocú, Hei, Tei atď. (v našich podmienkach ich nahrádza písmeno malej abecedy a, b, c, d, atď.)

Príklad označenie lietadla A6M5c oficiálnym systémom bol Typ 0 model 52 Hei

Typ 0 = zavedený v roku 2600 japonského letopočtu (1940) model 52 = bolo na ňom vykonaných päť modifikácií trupu a dve modifikácie motora Hei = malé odlišnosti (výzbroj alebo výstroj)

V tabuľke je uvedený prehľad letopočtov a nim prislúchajúce označenie lietadiel:

Vyššie uvedené systémy označovania japonských námorných lietadiel sa stali po začatí vojny pre širšiu verejnosť neprehľadnými, a preto bol asi v polovici roku 1943 zavedený oficiálny systém "populárnych" mien, pridelený zhruba polovici typov, používaných vo väčšej miere v rokoch 1941 až 1945. Mená boli používané v spojitosti so stručnou charakteristikou lietadla (napr. námorné prepadové stíhacie lietadlo Šiden-kai a pod.)

Mená mali v duchu japonských tradícií skôr poetický nádych a boli prideľované podľa určitého kľúča: stíhacie lietadlá niesli obvykle mená odvodené od prírodných javov (blesk, vietor, svetlo), bojové lietadlá niesli názvy vzťahujúce sa k horám, bombardéry boli pomenované po hviezdach či súhvezdiach, prieskumné lietadlá dostali mená súvisiace s mrakmi či oblakmi a pod. Najkrajšie mená boli paradoxne pridelené strojom, určeným k samovražedným útokom – tie boli v niektorých prípadoch pomenované po kvetinách (Óhka – Čerešňový kvet a pod.).