Aiči E16A

Vývoj lietadla Aiči E16A siaha do doby vývoja trojmiestnej plavákovej verzie stroja E13A1 z roku 1939. Ten mal byť podľa špecifikácií námorných úradov obsadený trojčlennou posádkou. Námorníctvo už ale v tej dobe začalo uvažovať o prieskumnom plavákovom lietadle s dvojčlennou posádkou a výkonnejšími parametrami, pričom špecifikáciu formulovalo do požiadavky 14-Ši. Vo firme Aiči vypracovali v októbri 1940 konštruktéri Kiširo Macuo a Jasuširo Ozawa projekt s továrenským označením AM-22. Technické oddelenie námorného letectva zapracovalo dodatočné požiadavky do projektu a v januári 1941 vydali doplnenú špecifikáciu 16-Ši. V júli roku 1941 bol vydaný pokyn na konštrukciu prototypov.

Prvý z troch prototypov bol hotový v roku 1942 pričom sa vyznačoval ladnými tvarmi neobvyklými pre stroje tejto kategórie. Mal celokovovú konštrukciu, iba koncové oblúky krídel a chvostové plochy boli drevené. Posádka mala k dispozícii na obranu pohyblivý guľomet kalibru 7,7 mm a na útok dva guľomety rovnakého kalibru. Krídlo bolo sklápateľné od plavákových vzpier smerom nahor. Bol tu inštalovaný dvojhviezdicový štrnásťvalec Micubiši MK8A Kinsei 51 s výkonom 955 kW (1 300 k) s trojlistou vrtuľou. Predné profilové vzpery plavákov boli upravené ako otvárateľné aerodynamické brzdy, ktoré slúžili na zníženie rýchlosti lietadla počas strmhlavých útokov. Boli ovládané hydraulicky tak isto ako dvojštrbinové vztlakové klapky.

Na ďalších dvoch prototypoch boli odstránené vibrácie aerodynamických bŕzd a bola vylepšená výzbroj. Tieto stroje mali inštalované dva kanóny typ 99 kalibru 20 mm v krídlach a pohyblivý guľomet typ 2 kalibru 13 mm. Bombové závesníky boli pri prvom prototype dimenzované na hmotnosť 180 kg, u ďalších prototypov na 250 kg.

V auguste roku 1943 bol akceptovaný tretí prototyp ako základ pre sériovú výrobu. Firmou Aiči bolo vyrobených medzi januárom 1944 a letom 1945 približne 200[2]. kusov a ďalšie kusy v počte 56[1] sériových strojov boli vyrobené v Jokohame firmou Nippon Hikoki K.K.

• E16A1 model 11 - sériová verzia líšiaca sa oproti prototypom robustnejšími plavákmi, zmeneným zadným kabínovým krytom, zdokonalením ovládania vztlakových klapiek a mriežkami na plochách aerodynamických bŕzd. Stroje nábehovej série mali motory Micubiši Kinsei MK8A, pričom ich neskôr nahradil motor Micubiši Kinsei 54 s rovnakým výkonom.
• E16A2 - vylepšená verzia s vzduchom chladeným hviezdicovým motorom Micubiši Kinsei 62 s výkonom 1 160 kW (1 560 k). Vyrobený bol len jeden kus a do konca vojny sa nedostal do sériovej výroby.

Lietadlo Aiči E16A1 sa dostalo k námorným jednotkám až v roku 1944, kedy už mali Spojenci vo vzduchu jasnú prevahu. Dostalo spojenecké označenie Paul. Pri nasadení proti spojeneckým silám boli straty E16A1 pomerne vysoké, preto boli postupne nasadzované v odľahlých oblastiach. V bojoch o Filipíny boli tieto stroje doslova zmasakrované a do konca vojny sa používali prevažne k samovražedným misiám.

• NĚMEČEK, V., SALAJKA, M. Letectví + Kozmonautika. ročník 1999, číslo 1, s. 41, ISSN 0024-1156
• COLLIER, Basil. Japanese Aircraft of World War II. London: Sidgwick&Jackson, 1979. 144 s. ISBN 0-283-98399-X

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aiči E16A

Portál letectvo