Jokosuka D4Y

Model bol zaradený do sériovej výroby v roku 1943. Do decembra 1943 bolo dodaných aj spolu s D4Y1-C 86 strojov a na jar 1944 už ich počet prevyšoval 600 strojov, z toho väčšina bola prispôsobená na strmhlavé bombardovanie. Okrem zosilnených nosníkov krídiel bol vybavený upravenými brzdnými štítmi. V lete roku 1944 sa v rodine D4Y1 objavil stroj D4Y1 KAI, vybavený závesníkmi pre katapult, vďaka ktorým mal slúžiť aj na malých lietadlových lodiach.

V októbri 1944 začal k jednotkám prichádzať D4Y2 model 12, vybavený motormi Acuta 32 s výkonom 1 044 kW (1 419 k). Lietadlá tejto verzie vybavené guľometmi väčšieho kalibru (13 mm) boli označované ako D4Y2a model 12A, subverzie vybavené závesníkmi pre katapulty boli známe ako model 22, resp. model 22A.

Z výroby začali prichádzať aj prieskumné lietadlá, ktorých dolet bol obvykle zvyšovaný inštaláciou dvoch prídavných nádrží s kapacitou po 330 litroch, zrejme v kombinácii s ďalšou nádržou umiestnenou v bombovnici. Lietadlá tak niesli označenie D4Y2-C model 12, resp. D4Y2-Ca model 12A.

Medzi lietadlami vychádzajúcimi z výrobnej linky 11. námorného leteckého arzenálu sa objavili aj nočné stíhačky. Išlo o upravené štandardné stroje zbavené zariadenia nutného pre prevádzku na lietadlových lodiach a pre bombardovanie, ale vybaveným jedným kanónom typu 99 model 2 kalibru 20 mm, inštalovaným v zadnej časti trupu a namiereným dopredu hore pod uhlom 30°. tieto lietadlá boli známe ako D4Y2-S. Boli to ale málo efektívne zbrane, nasadené proti nízko letiacim bombardérom B-29, znehodnotené nedostatočnou stúpavosťou a absenciou potrebných rádiotechnických prostriedkov – palubného radaru.

Relatívne nízka spoľahlivosť prevádzkovo náročných, kvapalinou chladených radových motorov viedla začiatkom roku 1944 k radikálnemu riešeniu. Konštruktéri sa rozhodli prispôsobiť drak D4Y pre montáž dvojhviezdicového štrnásťvalca Micubiši MK8P Kinsei 62. Na predok pokusného D4Y3 sa v máji 1944 objavil prstenec krytu motora so vstupom vzduchu do kompresoru, prechádzajúci plynulo do kontúry pôvodného trupu oválneho prierezu. Výkony nového modelu sa nezhoršili, iba utrpel výhľad pilota z kabíny. V júli 1944 bol začatý pozvoľný prechod z výroby D4Y2 na D4Y3 a v septembri už z výrobných liniek schádzala verzia s hviezdicovým motorom, dodávaná v dvoch subverziách ako DY43 model 33 a D4Y3a model 33A. Druhá z nich bola vybavená 13 mm guľometom typu 2 v zadnej časti kabíny.

K prieskumnej verzii tohto modelu už neprišlo, no spodná zadná časť trupu D4Y3, pochádzajúcej z neskoršej výroby, bola upravená na montáž troch pomocných raketových motorov na tuhé pohonné hmoty pre ľahší vzlet z menších lietadlových lodí.

Jednomiestna Jokosuka D4Y4 model 43 sa vyvinula ako dôsledok toho, že japonské námorníctvo prišlo o bitkách na Mariánach a Filipínach o veľkú časť posádok lietadiel. Generálny štáb námorného letectva sa preto snažil situáciu riešiť a koncom roku 1944 vydal pokyn na vývoj jednomiestnej verzie, určenej k špeciálnym útokom. Úpravy neboli príliš zložité, kryt zadnej kabíny bol vyrobený z nepriehľadného materiálu a bombovnica bola upravená pre nosenie 800 kg bomby, vystupujúcej z obrysu lietadla. Raketové motory nielen pomohli pri vzlete, ale taktiež pomáhali urýchliť záverečnú fázu strmhlavého letu. Táto verzia sa vyrábala v Eitoku a bolo údajne vyrobených 296 kusov, z ktorých väčšina bola bezpochyby využitá k poslednému zúčtovaniu s nepriateľom.

Koncom roku 1945 mal byť do sériovej výroby zavedený špeciálny útočný bombardér Suisei model 54 (D4Y5) s motorom Nakadžima NK9C Homare 12, vybaveným chránenými nádržami pohonných hmôt a pancierovaním priestorov posádky, čo v ostatných verziách Jokosuki D4Y chýbalo. Koniec druhej svetovej vojny v auguste 1945 však urobil týmto úvahám koniec.

Admirál Matome Ugaki so svojou Jokosukou D4Y3 pred záverečným kamikadze na Okinavu 15. augusta 1945

Lietadlá Jokosuka D4Y Suisei sa preslávili aj poslednou hromadnou misiou letcov-samovrahov. K udalosti prišlo 15. augusta 1945 – k tomuto dňu už pokročili rokovania o bezpodmienečnej kapitulácii Japonska natoľko, že boli z príkazu veľkoadmirála Nimitza zo strany Spojencov zastavené všetky ofenzívne akcie a ten istý deň doobeda bol japonským rozhlasom vysielaný kapitulačný prejav cisára Hirohita, ktorý šokoval značnú časť japonského národa. Existuje veľa svedectiev o odmietavých postojoch rôznych vojenských skupín i jednotlivcov proti kapitulácii, mnoho vojakov a dôstojníkov reagovalo na pokorenie seppukou – samovraždou, v tejto súvislosti nazývanou secudžoku. Taký odchod zo života zvolil aj viceadmirál Matome Ugaki, veliteľ 5. leteckej flotily námorného letectva z Kjúšú. 15. augusta po sedemnástej hodine vzlietol v kabíne jedného z jedenástich dvojmiestnych bombardovacích lietadiel D4Y2 Suisei zo základne Óita a viedol svoj zväz k Okinave, teda do miest, kde kamikadze bojovali svoji najväčšiu bitku. O dve a pol hodiny neskôr bola vraj zachytená rádiová depeša oznamujúc, že zväz útočí na nepriateľské lode. Z tej doby nie sú k dispozícii žiadne spojenecké údaje o podobnej akcii, je však vysoko pravdepodobné, že táto skupina letcov, podobne ako mnohé ďalšie, vyhovela rozkazu cisára neútočiť na nepriateľov, súčasne však demonštrovala vernosť kódexu Bušidó a na dohľad od spojeneckých plavidiel naviedla svoje lietadlá proti hladine oceánu.

• Posádka: 2
• Dĺžka: 10,33 m
• Rozpätie: 11,50 m
• Výška: 3,74 m
• Nosná plocha: 23,6 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 470 kg
• Vzletová hmotnosť: 4 350 kg
• Pohonná jednotka: 1x dvojhviezdicový štrnásťvalcový vzduchom chladený motor Micubiši MK8P Kinsei so vzletovým výkonom 1 163 kW (1 582 k)

• Maximálna rýchlosť: 574 km/hod vo výške 6 050 m
• Pristávacia rýchlosť: 140 km/hod
• Výstup do výšky 3 000 m: 4 min 36 s
• Praktický dostup: 10 500 m
• Dolet: 1 520 km

• 2x guľomet typ 97 kalibru 7,7 mm uložené v trupe pred kabínou pilota so zásobou 790 nábojov na zbraň
• 1x obranný, pohyblivo uložený guľomet typ 2 kalibru 13 mm v zadnej kabíne
• 1x 250 kg alebo 500 kg bomba v trupovej bombovnici a plus dve bomby po 30 kg pod krídlami

• Heinkel He 118

• Aiči D3A
• Blackburn Skua
• Breda Ba.65
• Curtiss SB2C Helldiver
• Douglas SBD Dauntless
• Fairey Barracuda
• Junkers Ju 87
• Vultee Vengeance