Kawasaki Ki-45

Jeho začiatok bol v marci 1937, kedy japonská armáda požadovala dvojmotorový stíhač. Práca na Ki-45 bola spustená v roku 1938.

Prvý prototyp vzlietol v roku 1939 poháňaný dvojicou motorov Ha 20b s výkonom po 820 k. Výzbroj tvorili dva pevné guľomety Typ 89 kalibra 7,7 mm v hornej prednej časti trupu a kanón Ho-3 kalibra 20 mm situovaný v spodnej časti trupu.

Lietadlo bolo používané najmä proti americkým bombardovacím zväzom. Spojenci dali tomu rešpektovanému protivníkovi kódové meno Nick. Japonci sa Ki - 45 naučili používať aj k nočnému stíhaniu, kedy boli lietadlá navádzané pomocou rádiového spojenia z krajiny a na vyhľadávanie zažínal svetlomety umiestnené v prednej časti trupu. Ich nasadzovanie bolo pomerne úspešné aj voči americkým lietajúcim pevnostiam B-29 20. leteckej armády USAAF. Od jesene 1944 do konca vojny zostrelili Ki - 45 4. Sentai zo základne Usuki v prefektúre Óita viac ako 150 Boeingov B-29. K týmto úspechom dopomohla aj improvizovaná úprava, spočívajúca v odstránení trupovej nádrže, na ktorej miesto boli za kabínou pilota inštalované dva dopredu šikmo nahor zamerané guľomety typ 1 kalibru 12,7 mm (tzv. Schrage Musik). V závere vojny boli Ki - 45 používané i k samovražedným náletom japonských pilotov na americké lode pri Novej Guinei.

Kawasaki Ki-45

Údaje platí pre Ki-45[1]

• Dĺžka: 10,26 m
• Rozpätie: 14,50 m
• Výška: 3,57 m
• Nosná plocha: 29,00 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 500 kg
• Vzletová hmotnosť: 3 750 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 2 120 k
• Maximálna rýchlosť vo výške 4 000 m: 480 km/h
• Výstup na 5 000 m: 10 min 12 s
• Praktický dostup: do 10 000 m
• Dolet: 1 750 km

1. Jaroslav Schmid, Letadla 1939-45 Stíhací a bombardovací letadla Japonska I. díl, Kawasaki Ki-45 KAI Torjú (Nick), 1998, s. 39

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kawasaki Ki-45