Kawasaki Ki-61

Kawasaki Ki-61 Hien (z jap. 飛燕 v prekl. lastovička) bolo jednomotorové jednomiestne stíhacie a stíhacie-bombardovacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny letectvom japonskej cisárskej armády označované ako typ 3 model 1. Vzhľad Ki-61 bol podobný európskym lietadlám, a tak mu Spojenci pridelili kódové označenie Tony v presvedčení, že ide o kópiu neznámeho talianskeho stíhacieho lietadla alebo určitého variantu Messerschmittu Bf 109 vyrábaného pod licenciou.

Ki-61 Hien
Typjednomotorové jednomiestne stíhacie a stíhacie-bombardovacie lietadlo
VýrobcaKawasaki
KonštruktérTakeo Doi, Šin Ówada
Prvý letdecember 1941
Zavedený1942
Charaktervyradený
Hlavný používateľJaponsko
Čína
VýrobaKawasaki Kókúki Kógjo Kabušiki Kaiša (Kawasaki - letecké strojárstvo s.r.o.), závod Kagamigahara, pref. Gifu, Japonsko
Vyrobených2 654[1]
 Portál letectvo

Vznik a vývoj

Prvý prototyp Ki-61 vzlietol z letiska v Kagamigahare v decembri 1941. Tým sa zahájila éra celkovo dvanástich prototypov a overovacích lietadiel, vyrobených na začiatku roku 1942. Lietadlá dosahovali maximálnu rýchlosť 590 km/hod, pričom boli vybavené 13mm pancierom za chrbtom a hlavou pilota a dvoma guľometmi Ho-103 kalibru 12,7 mm v trupe a dvoma v krídle. Ki-61 podobne ako Ki-60 mal vysokú pristávaciu rýchlosť čo robilo zo začiatku problém pilotom. Neskôr si na ňu ale zvykli a začali oceňovali vysokú rýchlosť stroja dosahovanú pri strmhlavom lete. V priebehu roku 1942 boli vykonané porovnávacie skúšky a simulované súboje s japonskými typmi Ki-43, Ki-44, nemeckým Bf-109E, americkým P-40E a sovietskym LaGG-3, ktoré údajne preukázali vyššiu kvalitu Ki-61 a to aj napriek častým poruchám motoru a haváriám, ktoré vývoj tohto typu prenasledovali.

Na konci roku 1942 prijalo armádne letectvo Ki-61 do výzbroje pod označením armádne stíhacie lietadlo typ 3 model 1A a vo februári 1943 zaradilo do 23. nezávislej perute v Óte prvé lietadlá. Sériová výroba sa rozbiehala v Kagamigahare už od augusta 1942. Sériové stroje sa na prvý pohľad líšili od prototypov presklenejšou kabínou v úrovni čelného štítku. Typu bolo priradené oficiálne meno Hien (v prekl. lastovička).

Verzie
Kawasaki Ki-61 na letisku Fukuoka v roku 1945
Kawasaki Ki-61 s leteckým personálom na neznámom letisku. Stroj pravdepodobne patril k 244. letke. Za povšimnutie stojí 12 označených zostrelov pod oknom pilota.

Ki-61-Ia

Niesol okrem dvoch trupových guľometov Ho-103 kalibru 12,7 mm ešte dva guľomety typu 89 kalibru 7,7 mm v krídlach.

Ki-61-Ib

Táto verzia mala v trupe aj v krídlach inštalované guľomety Ho-103 (typ 1) a hmotnosť takto vyzbrojených lietadiel stúpla o 150 kg a maximálna letová hmotnosť dosahovala 3 616 kg. Lietadlu boli inštalované dva závesníky pod krídlami, na ktoré mohli byť podvesené nádrže s kapacitou 200 l, alebo bomby do hmotnosti 250 kg. Neskoršie verzie mali spoľahlivejšie zadné kolečko. Achillovou pätou lietadiel Ki-61 sa však stali kvapalinou chladené motory Ha-40, nároční na úroveň údržby, zraniteľné v nevyhovujúcich prevádzkových podmienkach a trpiace nekvalitným továrenským spracovaním (toto viedlo nakoniec k vývoju lietadla Ki-100 z lietadla Ki-61, pričom bol použitý hviezdicový motor).

Ki-61-Ic

Verzia s inštalovanými kanónmi MG 151 kalibru 20 mm v krídlach (pôvodne mali byť inštalované japonské kanóny Ho-5 rovnakého kalibru, ale z dôvodu meškania výroby sa tak nestalo). Takto bolo upravených približne 388 strojov, ktoré sa vyznačovali okrúhlymi výstupkami na ploche krídla zakrývajúcich závery kanónov s dlhou hlavňou.

Ki-61-I KAI

Verzia s konštrukčnou úpravou draku, nosné časti krídiel boli zosilnené a zadnú časť trupu bolo od prednej ľahké oddeliť. Približne štyristo lietadiel bolo upravených na túto verziu, pričom boli vyzbrojené dvoma guľometmi Ho-103 v trupe a dvoma kanónmi MG-151 v krídlach a nieslo označenie Ki-61 KAIc. Podstatnejšie úpravy boli vykonané na verzii KAId, pre ktorú sa stalo charakteristické predĺženie trupu pred kabínou z dôvodu inštalácie japonských 20 mm kanónov Ho-5 s tým, že v krídlach budú zabudované dva guľomety Ho-103 kalibru 12,7 mm.

Ki-61-II

Prvý prototyp tejto verzie bol vyrobený v roku 1943 a líšil sa od doteraz vyrobených Ki-61 štíhlejším krídlom s väčšou plochou, predĺžením prednej časti trupu, zväčšenou zvislou chvostovou plochou a v úprave tvaru čelného štítu kabíny. Bol tiež predĺžený kryt nasávania motora s umiestnenými proti prachovými filtrami. Prototypy tejto verzie nepriniesli žiadny úspech, nové motory boli nespoľahlivejšie ako jeho predchádzajúce varianty a aerodynamické úpravy nepriniesli žiadny úspech. Pri letových skúškach dokonca prichádzalo aj k deštrukcii krídla. Celkovo bolo postavených osem kusov a bolo dané rozhodnutie prepracovať danú verziu na verziu Ki-61-II KAI.

Ki-61-II KAI

Prvý let bol vykonaný apríli roku 1944. Konštruktéri v tomto prípade spojili osvedčené krídlo Ki-61-I KAI s trupom Ki-61-II. V tejto verzii boli inštalované motory Ha-140. Stroje pri skúškach dosahovali rýchlosť 610 km/hod vo výške 6 000 m, dobre stúpali a boli ľahko ovládateľné. Letectvo japonskej cisárskej armády ich prijalo do výzbroje pod označením armádne stíhacie lietadlo typ 3 model 2.

Sériová výroba bola zahájená v septembri 1944 a prevádzalo ju veľa problémov, hlavne s nedostatkom pohonných jednotiek a rôznych subkomponentov. Z výroby schádzali predovšetkým subverzie Ki-61-II KAIa (model 2A) s dvoma kanónmi Ho-5 kalibru 20 mm v trupe a dvojicou guľometov kalibru 12,7 mm v krídlach. Podľa niektorých prameňov bola do výroby zaradená aj subverzia Ki-61-II KAIb (model 2B), vyzbrojená štyrmi kanónmi kalibru 20 mm, umiestnených po dvoch v trupe a krídlach. Chaos pri výrobe spôsobil, že z 374 rozpracovaných strojov bolo dokončených len 99 kusov.

Ki-61-III

Verzia s novým (kvapkovitým) typom kabíny.

Bojové nasadenie

Lietadlá Ki-61 si vyslúžili rešpekt u Spojencov už pri prvých stretoch nad Novou Guineou a neskôr nad Filipínami, Taiwanom a Okinawou. Boli prevažne nasadené v perutiach určených k protivzdušnej obrane Tokia a stredného a západného sektoru Japonských ostrovov. Stroje zaznamenali viaceré úspechy, ale v konečnom dôsledku nestačili na vysoko lietajúce bombardéry B-29 Superfortress.

Špecifikácie (Ki-61-Ib)

Technické údaje
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 8,75 m
  • Rozpätie: 12 m
  • Výška: 3,70 m
  • Nosná plocha: 20 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 210 kg
  • Vzletová hmotnosť: 3 130 kg
  • Pohonná jednotka: 1x invertný radový dvanásťvalcový kvapalinou chladený motor Kawasaki Ha-40 so vzletovým výkonom 876 kW (1 191 k)

Výkony
  • Maximálna rýchlosť: 592 km/hod vo výške 4 860 m
  • Výstup do výšky 5 000 m: 5 min 31 s
  • Praktický dostup: 11 000 m
  • Dolet: 1 100 km

Výzbroj
  • 2x guľomet Ho-103 kalibru 12,7 mm v trupe
  • 2x guľomet Ho-103 kalibru 12,7 mm v krídle

Špecifikácie (Ki-61-II KAI)

Technické údaje
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 9,16 m
  • Rozpätie: 12 m
  • Výška: 3,70 m
  • Nosná plocha: 20 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 840 kg
  • Vzletová hmotnosť: 3 780 kg
  • Pohonná jednotka: 1x invertný radový dvanásťvalcový kvapalinou chladený motor Kawasaki Ha-140 so vzletovým výkonom 1 119 kW (1 500 k)

Výkony
  • Maximálna rýchlosť: 610 km/hod vo výške 6 000 m
  • Cestovná rýchlosť: 400 km/hod vo výške 4 000 m
  • Praktický dostup: 11 000 m
  • Dolet: 1 600 km

Výzbroj
  • 2x kanón Ho-5 kalibru 20 mm v trupe
  • 2x guľomet Ho-103 kalibru 12,7 mm v krídle

Pozri aj

Rodová línia

Porovnateľné lietadlá

Referencie
  1. SCHMID, Jaroslav. Stíhací a bombardovací letadla Japonska - 1. díl. Plzeň : Fraus, 1998. ISBN 80-7238-041-9. Kapitola Kawasaki Ki-60, Ki-61 Hien (Tony), Ki-100, s. 49-53. (česky)

Zdroje
  • SCHMID, Jaroslav. Stíhací a bombardovací letadla Japonska - 1. díl. 2. vyd. Plzeň: Fraus, 1998. ISBN 80-7238-041-9
  • COLLIER, Basil. Japanese Aircraft of World War II. London: Sidgwick&Jackson, 1979. 144 s. ISBN 0-283-98399-X

Iné projekty
Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.