Kawasaki Ki-100

Kawasaki Ki-100 (z jap. 五式戦闘機) bolo jednomiestne stíhacie a stíhacie-bombardovacie lietadlo japonskej cisárskej armády označované ako armádne stíhacie lietadlo typ 5. Nemalo žiadne Spojenecké kódové označenie a tým pádom bolo ľahko zameniteľné s Ki-61 označovaným Spojencami ako Tony, a tak sa aj pri Ki-100 zaužívalo toto označenie.

Ki-100

Posledný zachránený kus Kawasaki Ki-100 v leteckom múzeu RAF v Londýne
Typjednomotorové jednomiestne stíhacie lietadlo a stíhacie-bombardovacie lietadlo
VýrobcaKawasaki
KonštruktérTakeo Doi
Prvý let1. február 1945
Zavedený1945
Charaktervyradený
Hlavný používateľJaponsko
Čína
VýrobaKawasaki Kókúki Kógjó Kabušiki Kaiša /Kawasaki letecké strojárstvo, s.r.o.), závod Kagamigahara, pref. Gifu, Japonsko
Vyrobených271
 Portál letectvo

Vznik a vývoj

Neustále problémy s radovými leteckými motormi Ha-40/140 viedlo k rozhodnutiu prispôsobiť trup lietadla Ki-61 na inštaláciu hviezdicových motorov. Takmer polovica motorov Ha-40/140 opúšťajúcich závod koncernu Kawasaki v Akaši neprešlo výstupnou kontrolou.

Práce na novom type označovanom ako Kawasaki Ki-100 boli zahájené v rýchlom tempe. Šéfkonštruktér Takeo Doi so svojím tímom riešil problém ako spojiť kruhový tvar krytu štrnásťvalcového dvojhviezdicového motora s oválnym tvarom trupu Ki-61-II KAI a zachovať pri tom v najvyššej možnej miere dobré letové vlastnosti stroja. Konštruktéri sa mali prečo ponáhľať, 19. januára 1945 zničili americké bomby motorársky závod v Akaši. Ale už 1. februára vzlietol na letisku prvý z troch prototypov Ki-100. Snahu konštruktérov odmenil úspešný priebeh letových skúšok - lietadlo zhruba o 280 kg ľahšie ako Ki-61-II KAI lepšie stúpalo, bolo obratnejšie a pri vzlete a pristávaní bolo ovládateľnejšie ako jeho predchodcovia. Nižšia horizontálna rýchlosť bola viac ako dobre vyvážená spoľahlivosťou pohonnej jednotky.

Úprava postavených Ki-61-II KAI pre zabudovanie hviezdicových motorov prišla na rad už v marci 1945 - armádne letectvo, ťažko zdecimované protivníkom, na svoje armádne stíhacie lietadlo typ 5 model 1A, resp. Ki-100-Ia netrpezlivo čakalo. Lietadlo bolo vyzbrojené dvoma kanónmi Ho-5 kalibru 20 mm, uloženými v trupe pred kabínou a mal byť tak isto vyzbrojený dvoma guľometmi Ho-103 kalibru 12,7 mm v krídlách, pod ktorými mohli byť zavesené dve 250 kg bomby, resp. dve dvestolitrové nádrže. V júni sa na výrobnej linke objavili Ki-100-Ib, ktoré už sa nestavali priamo z Ki-61-II KAI, ale vyrábali sa priamo na výrobnej linke. Väčšina z nich boli nápadné - podobne ako niektoré Ki-100-Ia - znížením zadnej časti trupu, čo umožnilo inštaláciu kvapkovej kabíny. Ako aj u Ki-100-Ia, tak aj pri Ki-100-Ib neboli vo veľa prípadoch inštalované guľomety Ho-103 v krídlách - v záujme vyššej rýchlosti a ovládateľnosti - a piloti týchto strojov si vystačili s dvoma dvadsaťmilimetrovými kanónmi v trupe, ktorých streľba bola zo synchronizovaná s otáčkami vrtule. V máji 1945 sa na oblohe objavil prvý z troch prototypov Ki-100-II s motorom Ha-112-IIRu, ktorého výkony v operačnej výške bombardérov B-29 (asi 10 000 m) mal zlepšiť turbokompresor Ru-102 umiestnený medzi šachtami v podvozku. Sériová výroba týchto strojov sa do konca vojny nerozbehla. Nálety amerických Superfortressov v lete roku 1945 zničili továreň v Kagamigahare, kde sa vyrobili takmer všetky Ki-100.

Bojové nasadenie

Stíhacie Ki-100 boli obľúbené pilotmi aj pozemným personálom. Tvorili výzbroj ôsmich perutí pôsobiacich predovšetkým v bojoch o Okinavu a pri obrane Japonských ostrovov. V bojových útvaroch pôsobili od marca 1945 a svojimi kvalitami sa takmer vyrovnali tomu najlepšiemu čo mohol nepriateľ proti nim postaviť.

Špecifikácie (Ki-100-Ib)
Kawasaki Ki-100

Technické údaje
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 8,82 m
  • Rozpätie: 12,00 m
  • Výška: 3,70 m
  • Nosná plocha: 20 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 525 kg
  • Vzletová hmotnosť: 3 495 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 3 794 kg
  • Pohonná jednotka: 1x dvojhviezdicový štrnásťvalcový, vzduchom chladený motor Micubiši Ha-112-II so vzletovým výkonom 1 119 kW (1 521 k)

Výkony
  • Maximálna rýchlosť: 580 km/hod vo výške 6 000 m
  • Cestovná rýchlosť: 400 km/hod vo výške 4 000 m
  • Výstup do výšky 5 000 m: 6 min 0 s
  • Praktický dostup: 11 500 m
  • Dolet: 2 200 km

Výzbroj
  • 2x guľomet Ho-103 kalibru 12,7 mm v krídlach (obvykle neinštalované)
  • 2x kanón Ho-5 kalibru 20 mm v trupe so zásobou 200 nábojov na zbraň
  • max. dve bomby po 250 kg pod krídlami

Pozri aj

Rodová línia

Porovnateľné lietadlá

Zdroje
  • SCHMID, Jaroslav. Stíhací a bombardovací letadla Japonska - 1. díl. 2. vyd. Plzeň: Fraus, 1998. ISBN 80-7238-041-9

Iné projekty
Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.