Micubiši Ki-67

Micubiši Ki-67 Hirjú (z jap. 飛龍, v prekl. Lietajúci drak, Spojenecké označenie Peggy) bol dvojmotorový taktický bombardér používaný letectvom japonskej armády počas druhej svetovej vojny. Oficiálne armádne označenie bolo ťažký armádny bombardér typ 4.

Ki-67 Hirjú

Micubiši Ki-67-II
Typstredne ťažký bombardér
VýrobcaMicubiši
KonštruktérHisanojo Ozawa
Charaktervyradený
Hlavný používateľLetectvo japonskej cisárskej armády
Japonské cisárske námorné letectvo
VýrobaMicubiši Jukogijo K.K., Kawasaki Kókúki Kogijo K.K., Tachikawa Daj-Iči Rikugun Kókúšó (iba jeden kus)
Vyrobených698[1][2]
 Portál letectvo

Samotesniace palivové nádrže, pancierovanie a kombinácia údernej sily so silnou obrannou výzbrojou vytvorilo z lietadla Ki-67 nebezpečnú a účinnú zbraň[3]. Dosť dlhý vývoj a pomalé zavedenie do služby spôsobilo, že v ich kabínach už nesedeli ostrieľaní letci z prvého obdobia vojny, ale neskúsení nováčikovia bez bojových skúseností[1].

Vznik a vývoj

Japonská cisárska armáda požadovala v roku 1941 ťažký bombardér so značným doletom v nádeji na zvrat vo vojne so Spojeneckými silami, ale aj z obáv konfrontácie medzi Kwantungskou armádou v Mandžusku a Sovietskymi silami umiestnenými v Mongolsku a na Sibíri. Hlavný konštruktér Hisanojo Ozawa dostal náročnú úlohu vyvinúť silne vyzbrojený bombardér schopný niesť do 800 kg bômb, s rýchlosťou 550 km/hod a dostupom až do 7 000 m. Konštruktér Ozawa mal v tej dobe na výber z troch typov motorov a zvoli ten najvýkonnejší so vzletovým výkonom 1 400 kW (1 900 k). V roku 1941 boli objednané tri prototypy, ktoré boli ale dokončené na konci roku 1942, resp. začiatku 1943 a prvý z nich vzlietol 27. decembra 1942[1]. Prototypy dosiahli v testoch veľmi dobrú manévrovateľnosť a až na drobné chyby, ktoré boli postupne odstránené. Ďalších sedem prototypov a stroje overovacej série do sériového čísla 19 mali v prednej časti guľomet typ 1 a na chrbte streleckú vežu s kanónom kalibru 20 mm. Bočné strieľne boli zmenené z plochých na kvapkové. Takto upravený stroj s označením Ki-67-I bol klasifikovaný na západe ako stredný, pričom v Japonsku bol označený za ťažký bombardér.

Krátko po zalietaní prototypov vznikol nápad použiť Ki-67 aj ako torpédové bombardéry. Dva stroje boli poslané na námornú základňu v Jokosuke, aby tu vyskúšali možnosť torpédových útokov. Testy dopadli veľmi dobre a firma Micubiši dostala príkaz vybaviť novými závesníkmi stroje od sériového čísla 161. Nastala dokonca kuriózna situácia, keď tak antagonistické zložky japonských ozbrojených síl sa zjednotili na spoločnej potrebe tohto typu. Armádne letectvo prepožičalo spolu s posádkou námornému letectvu niekoľko svojich Ki-67. Tieto stroje sa u námorníkov prezývali Jasukumi[1].

Verzie
Micubiši Ki-67 Hirju
Micubiši Ki-109 so 75 mm kanónom v nose trupu

Všestrannosť tohto lietadla umožnila vyvinúť jeho verzie na vlečenie klzákov i na prieskum, ako ťažkú i prepadovú stíhačku a torpédový bombardér.

Ki-109

Jednalo sa o armádny experimentálny prepadový stíhač vyvinutý z lietadla Ki-67 firmou Micubiši. Technické údaje boli totožné so sériovým strojom Ki-67-I (mierne stúpla maximálna rýchlosť na 550 km/hod vo výške 6 000 m) až na výzbroj, ktorá pozostávala z jedného kanóna typ 88 kalibru 75 mm umiestneného v nose trupu. Boli odstránené všetky strelecké veže až na chvostovú, kde bol umiestnený jeden guľomet kalibru 12,7mm[3]. Posádka bola znížená na štyroch členov.

Dôstojníci armádneho leteckého výskumného inštitútu navrhli v roku 1943 vyvinúť stroj schopný konkurovať americkým ťažkým bombardérom v dostupe, dolete a rýchlosti a rozhodli na to použiť lietadlo Ki-67 Hirju. Stroj s označením Ki-109 bol vybavený kanónom kalibru 75 mm a počas nasledujúcich rokov testovaný. Vojenské úrady následne objednali 44 kusov, z ktorých prvá polovica bola vybavená dvoma hviezdicovými motormi Ha-104 a druhá polovica dvoma motormi Ha-104 Ru s turbokompresorom. Ako sa veci počas vojny vyvíjali, bolo dodaných len 22 kusov s motormi bez turbokompresorov.

Bojové nasadenie

Ki-67 sa so svojím pôvodným bombardovacím účelom presadzovalo predovšetkým na čínskej pevnine. Keď americké letectvo zriadilo základňu pre B-29 na Marianách, napádali ich Ki-67 so striedavými úspechmi pomerne často. Stroje vzlietali z Hammamacu na japonskej pevnine a medzipristátie mali na základni v Iwo Džime, pokiaľ im ešte patrila.

Armádne letectvo spolu s námorným letectvom použili Ki-67 proti Spojencom v roku 1944 vo Formose na Tajwane a v roku 1945 na Okinawe, pričom podnikali predovšetkým torpédové útoky a vynútili si rešpekt u svojich protivníkov. Týchto útokov sa zúčastnila 98. armádna Sentai (skupina) a námorný 762. Kókútai (námorný zbor).

Niekoľko Ki-67 doslúžilo na sklonku vojny ako samovražedné lietadlá bez výzbroje s náložou až 2 900 kg[1].

Špecifikácie (Ki-67-I)

Technické údaje
  • Posádka: 6 až 8
  • Dĺžka: 18,7 m
  • Rozpätie: 22,5 m
  • Výška: 7,7 m
  • Plocha krídel: 65,9 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 8 649 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 13 765 kg
  • Pohonná jednotka: Dva osemnásťvalcové vzduchom chladené hviezdicové motory Micubiši Ha-104 typ 4 s výkonom 1 398 kW (1 900 k).

Výkony
  • Maximálna rýchlosť: 537 km/hod vo výške 6 090 m
  • Cestovná rýchlosť: 400 km/hod vo výške 8 000 m
  • Dostup: 9 470 m
  • Dolet: podľa zaťaženia od 2 800 km do 3 800 km

Výzbroj
  • Bomby
do 800 kg bômb alebo jedno torpédo do 1 070 kg
  • Guľomety
Skoršie modely mali dva guľomety typ 1 kalibru 12,7 mm v nose a chvoste trupu, jeden 20 mm Ho-5 v hornej streleckej veži a dva guľomety typ 98 kalibru 7,92 mm alebo typ 1 kalibru 12,7 mm po stranách v trupe
Neskoršie modely mali dva guľomety typ 1 kalibru 12,7 mm na chvoste lietadla a po jednom v nose a po stranách trupu, tiež jeden 20 mm Ho-5 v hornej streleckej veži

Pozri aj

Predchodca

Nakadžima Ki-49 Donrju

Referencie
  1. Václav Němeček, Martin Salajka Mitsubishi Ki-67 Hiryu. Letectví + Kozmonautika, 2000, roč. LXXVI., čís. 19, s. 42. ISSN 0024-1156.
  2. KOLEKTÍV AUTOROV. Encyklopédia lietadiel. Bratislava : Gemini, 1993. ISBN 80-7161-056-9. S. 22.
  3. COLLIER, Basil. ''Japanese Aircraft of World War II. London : Sidgwick&Jackson, 1979. ISBN 0-283-98399-X. Kapitola Mitsubishi Aircrafts, s. 114-115. (anglicky)

Zdroje
  • COLLIER, Basil. Japanese Aircraft of World War II. London: Sidgwick&Jackson, 1979. 144 s. ISBN 0-283-98399-X
  • NĚMEČEK, V., SALAJKA, M. Letectví + Kozmonautika. ročník 2000, číslo 19, s. 42, ISSN 0024-1156
  • Kolektív autorov. Encyklopédia lietadiel. Slovak Edition. Bratislava: Gemini, 1993. 432 s. ISBN 80-7161-056-9

Iné projekty
Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.