Kružno

Zaľudniť tento kraj, učiniť divočinu úrodnou, užitočnou je údelom tvrdej, namáhavej kolonizácie, ktorú začali prví prisťahovalci so svojimi rodinami v roku 1923 Priadkovci: Martin, Jozef, Peter a Pavel. Prví traja sa usadili pozdĺž horného toku, malého potoka vyvierajúceho z malého močariska a tečúceho lesnatou úžľabinou zvanou Molnárka, východným smerom k Rimavskej Sobote do Rimavy. Pavel postavil malý domček z dreva (kolibu) asi kilometer na severovýchod od svojich príbuzných pozdĺž starej artézskej studne v kružine, podľa ktorej bola pomenovaná i osada Kružno. V roku 1923 na jar tu už bývala 6 členná rodina Pavla Priadku. Toho istého roku v jeseni prišlo odrazu ďalších 10 rodín. Keď mala osada asi 95 obyvateľov, bola pričlenená k obci Sušany. V roku 1926 sa k osade Kružno pridružila aj osada Grošovka (Garažka) ležiaca severne, kde sa usadila rodina Bahledova a osada Čertov Ker v jeho západnom smere, kde sa usadili dve evanjelické rodiny Paľagova a Bobáľova z obce Hriňová. Príliv prisťahovalcov neochaboval, ale naopak pokračoval, čím bol daný istý predpoklad k hustejšiemu zaľudneniu.

Obyvateľstvo sa zaoberá zväčša roľníctvom a chovom rožného statku, ktorý na výročitých i mesačných trhoch odpredáva. Sú tu však aj robotníci a nádenníci, pracujúci pri stavbách alebo hospodárskych sezónnych prácach v okolí. V zime sa takmer všetko mužské obyvateľstvo venuje v okolitých horách drevorubačstvu a ženy doma pradeniu a tkaniu.

V máji 1927 bol na Kružne vysvätený cintorín a zvonica. Tento slávnostný akt previedol rímskokatolícky duchovný z Veľkej Suchej Ján Krištofčák, za veľkej účasti miestneho a okolitého obyvateľstva. V marci roku 1929 bola dokončená výstavba školy.[4]

Erb obce spolu s jej vlajkou a pečaťou predstavujú trojicu najdôležitejších identifikačných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné, po stáročia tradované zákonitosti a zvyklosti erbovej tvorby. Zodpovedný prístup k tvorbe spomenutých symbolov je daný tiež tým, že sa vytvárajú spravidla na veľmi dlhé obdobia, ba stáročia. Východiskom pre vytvorenie erbu je samotná historická tradícia. Informuje o tom, že lokalita obce bola kedysi rúbaniskom lesa. Postupným odkupovaním pôdy od pôvodných vlastníkov – Henryka Lužinského a Štefana Stanislava z Oždian, vznikla osada. Na jej pomenovanie mala vplyv trnkami obrastená čistina – Kružina, uprostred so zrubenou studňou. Podľa spomenutej Kružiny, dostala obec pomenovanie – Kružno.

Po konzultácii starostu obce so zástupcami Heraldickej komisie sa ukázal ako najvhodnejší erbový symbol motív zrubnej studne medzi trnkami. Na zvýraznenie skutočnosti, že ide o studňu, sa na jej okraj pridal symbol džbánu na naberanie vody. Studňa vyjadruje myšlienku života, mladosti, uzdravovania, ale aj poznania a múdrosti. Heraldické vyjadrovanie si vyžaduje prísnu štylizáciu. Erb je symbol. Nie krajinomaľba. Preto bolo potrebné studňu džbán i trnky zobraziť bez zbytočných podrobností, ktoré by pri zmenšení zanikli.

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, bielej, červenej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Je okrúhla, uprostred s obecným erbom a kruhopisom OBEC KRUŽNO. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami.