Sihoť (Karlova Ves)
Sihoť je riečny ostrov v Dunaji, je lokalitou v rámci mestskej časti Karlova Ves v okrese Bratislava IV. Od roku 2012 je chránený areál.
Sihoť | |||
ostrov | |||
Časť ostrova Sihoť v zime | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Bratislavský kraj | ||
Okres | Bratislava IV | ||
Mesto | Bratislava | ||
Mestská časť | Karlova Ves | ||
Súradnice | 48°08′48″S 17°02′27″V | ||
Poloha v rámci Bratislavy
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Charakteristika
Ostrov Sihoť je riečny ostrov vytvorený Dunajom, zo severnej časti ho ohraničuje Karloveské rameno, z južnej časti je obmývaný hlavným tokom Dunaja. Tvoria ho prevažne kremičité štrkopiesky priplavené Dunajom z vyššie položených alpských oblastí. Ostrov Sihoť sa využíva ako vodárenský zdroj od roku 1886 a zásobuje kvalitnou pitnou vodou mestské časti Karlova Ves, Dúbravka, Devínska nová Ves, časť Starého Mesta a časť Záhoria po mesto Malacky, čo predstavuje zhruba 200 tisíc obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja. Vďaka geologickým podmienkam patrí voda na ostrove Sihoť medzi najkvalitnejšie v strednej Európe.
Vodárenský zdroj a jeho ochrana
Ostrov Sihoť slúži už od roku 1886 ako vodárenský zdroj pre Bratislavu. Voda odoberaná z vodárenského zdroja Sihoť vykazovala vždy stabilnú a veľmi dobrú kvalitu. Prirodzené filtračné prostredie je vytvárané nekontaminovanými riečnymi nánosmi, uloženými na nepriepustnom podloží a z povrchu je chránené biologicky aktívnymi vrstvami jemného piesku, humusu a vegetácie. Presakujúca voda Dunaja (zhruba 30 – 200 cm/deň) sa vplyvom filtračného prostredia postupne mení na biologicky nezávadnú. V súčasnosti sa na Sihoti nachádza 13 kopaných, 33 vŕtaných studní a 4 čerpacie stanice.
Územie ostrova Sihoť patrí do prvého pásma hygienickej ochrany vodárenských zdrojov. Na ostrove je zakázaná akákoľvek poľnohospodárska a priemyselná činnosť, pričom je celoročne neprístupný pre verejnosť s výnimkou špecializovaných vzdelávacích podujatí organizovaných Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a Vodárenským múzeom. Počas zvýšenej hladiny Dunaja je ostrov zaplavovaný. Studne na ostrove Sihoť sú budované a zabezpečené tak, aby riečna voda do studne neprenikala.
Ochrana prírody na ostrove
Okrem ochrany pitnej vody je ostrov Sihoť dôležitý aj z hľadiska ochrany prírody. Výskyt vzácnych lužných biotopov bol dôvodom pre zaradenie do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 hneď v dvoch kategóriách, a to ako Chránené vtáčie územie Dunajské luhy[1] a Územie európskeho významu Bratislavské luhy. Okrem toho bol v roku 2012 vyhlásený za chránený areál[2] z dôvodu výskytu vzácnych biotopov slovenského, ale i európskeho významu.
Referencie
- www.biomonitoring.sk, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
- Chránený areál Sihoť [online]. uzemia.enviroportal.sk, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.