Olšava (prítok Hornádu)

Olšava je rieka na východnom Slovensku, ktorá preteká územím okresov Prešov a Košice-okolie. Je to významný ľavostranný prítok Hornádu, má dĺžku 49,9 km, plochu povodia 340 km² a je to tok V. rádu. Často sa označuje ako Oľšava.

Olšava
Rieka
Štát Slovensko
Okres Košice-okolie
Prameň na západnom svahu Chabzdovej, Slanské vrchy
 - výška 675 m
Ústie Hornád
 - poloha Nižná Myšľa
 - výška 173,9 m
 - súradnice 48°36′37″S 21°21′13″V
Dĺžka 49,9 km
Povodie 340 km² (34 000 ha)
Prietok
 - priemerný 2,34 m³/s
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Rieka Olšava je v úseku Košickej kotliny silne meandrujúcim tokom s menšími ale početnými meandrami a niekoľkými obtočníkmi. Z hľadiska prítokov sú výraznejšie vyvinuté ľavostranné prítoky, kým pravostranné prítoky sú v dôsledku rovnobežného priebehu toku so susednou Torysou takmer nevyvinuté.

Názov

Na slovenskom a českom území existujú viaceré Olšavy, Oľšavica, Olšavka a iné. Nejde len o rieky, napr, Oľšavica je obec.

Pôvod tohto názvu je v názve stromu jelša, ktorý má viaceré archaické alebo nárečové mutácie - oľcha, jeľcha.[1]

Prameň

Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Šimonka, na západnom svahu Chabzdovej (861,6 m n. m.) v nadmorskej výške približne 675 m n. m.

Opis toku

Najprv preteká katastrálnym územím obce Lesíček sprvu severojužným smerom a vteká do Lúčinskej kotliny. Tu sa najprv stáča na juhozápad, preteká v blízkosti spomenutej obce a sprava postupne priberá bezmenný prítok z východného svahu Vyšnej Obadovej (766,1 m n. m.), Obadovský potok, prítok z lokality Kopaniny a oblúkom sa stáča na juhovýchod. Ďalej priberá ľavostranné prítoky; zo západného svahu Dubovej (665,1 m n. m.), Tuhrinský potok (418,9 m n. m.), Olšavku a rozširuje svoje koryto. Potom sa stáča na juh, následne priberá vodnatejší Jedľovec taktiež zľava, preteká okrajom obce Opiná a na krátkom úseku preteká podcelkom Oľšavské predhorie. Priberá ľavostranný Mokrý potok (334 m n. m.), ktorý tu bifurkuje a vstupuje do Košickej kotliny.

Ďalej tečie cez obec Kecerovce, pričom oddeľuje jej miestne časti Kecerovské Pekľany na pravom a Kecerovské Kostľany na ľavom brehu, priberá ďalšie rameno Mokrého potoka i Kostoliansky potok a začína výraznejšie meandrovať. Následne postupne priberá ďalšie ľavostranné prítoky. Najprv Hrabovec (279 m n. m.), v blízkosti obce Boliarov Boliarovský potok (ústi pri osade Nižný Mlyn, kde je na vedľajšom ramene Olšavy vybudovaný vodný mlyn), Rankovský potok pri Bačkovíku, vzápätí obteká obec Čakanovce, pričom južne od nej priberá Herliansky potok (241,8 m n. m.) a prítok pretekajúci lokalitou Ortoviská. Pokračuje východne od obce Bidovce a juhovýchodne od susedného Ďurďošíka priberá svoj najvýznamnejší prítok, pravostrannú Trstianku (223,3 m n. m.), v oblasti ich sútoku je vybudovaná malá vodná nádrž Bidovce.

Následne vznikol na rieke obtočník, meandrovanie sa zintenzívňuje, zľava priberá ďalší významný prítok - Svinický potok, tečie okrajom obce Olšovany a priberá ľavostranný Ďurkovský potok (208,3 m n. m.). Potom priberá pravostranný prítok z východného svahu Margity (351,7 m n. m.), v blízkosti osady Dilkoš ľavostranný Črepník a Bystrý potok a pri obci Vyšný Čaj ešte krátky pravostranný prítok tečúci obcou. Ďalej vytvára ďalší obtočník, priberá prítok (204,3 m n. m.) vznikajúci južne od obce Ruskov zľava a tečie okrajom obcí Blažice, Nižný Čaj a Bohdanovce, pričom sa stáča k juhozápadu. Z ľavej strany priberá Bohdanovský potok (192,5 m n. m.), rieka vytvára vedľajšie rameno, sprava priberá krátky prítok z oblasti Stráne a opätovne tečie na juh. Pri samote Balota sa najprv spája s vedľajším korytom, priberá ľavostranný Hrabovec, pri Vyšnej Myšli potok pretekajúci obcou a Bystrý potok (obidva zľava) a oblúkom sa stáča na západ.

Ústie

V priestore medzi obcami Nižná Myšľa a Ždaňa ústi v nadmorskej výške 173,9 m n. m. do Hornádu.

Povodie Olšavy podľa prítokov (v smere toku)

Olšava (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

  • Obadovský potok P
  • Tuhrinský potok Ľ
  • Olšavka Ľ
    • Šimonka P
  • Jedľovec Ľ
    • Červenica P
    • Lúčinský potok P
  • Mokrý potok Ľ
  • Kostoliansky potok Ľ
  • Hrabovec Ľ
  • Boliarovský potok Ľ
  • Rankovský potok Ľ
  • Herliansky potok Ľ
  • Trstianka P
  • Svinický potok Ľ
    • Perlivý potok Ľ
    • Bordiansky potok Ľ
      • Jastrabec Ľ
    • Halačovský potok Ľ
    • Dúhový potok Ľ
  • Ďurkovský potok Ľ
  • Črepník Ľ
  • Bystrý potok Ľ
    • Hlboký potok P
  • Bohdanovský potok Ľ
  • Hrabovec Ľ
    • Kľúčiarovský potok Ľ
      • Čuhovský potok Ľ
    • Bradliansky potok Ľ
  • Bystrý potok Ľ

Referencie
  1. VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny : s osobitným zreteľom na celé východné Slovensko a horné Potisie. Vyd. 1 Zväzok III. Bratislava : Veda, 1977. 584 s. S. 14.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.