Roňava
Roňava (maď. Ronyva) je rieka na východe Slovenska, preteká územím okresov Košice-okolie a Trebišov. Je to pravostranný prítok Bodrogu, má celkovú dĺžku 51 km[1], z toho na území Slovenska 40,5 km (13,5 km úsek je slovensko-maďarská štátna hranica) a je tokom IV. rádu.
| Roňava | |||
| Rieka | |||
 Rieka Roňava | |||
| Štáty |   | ||
|---|---|---|---|
| Okres | Košice-okolie, Trebišov | ||
| Prameň | v Slanských vrchoch | ||
| - výška | 465 m | ||
| Ústie | do Bodrogu | ||
| - poloha | Borša | ||
| - výška | 94 m | ||
| - súradnice | 48°22′50″S 21°42′07″V | ||
| Dĺžka | 51 km | ||
| - Dĺžka toku na Slovensku | 40,5 km | ||
| Povodie | 499 km² (49 900 ha) | ||
| Prietok | |||
| - priemerný | 0,74 m³/s | ||
 Poloha ústia  Poloha ústia
| |||
| Wikimedia Commons: Ronyva | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Prameň
Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Bogota, na juhozápadnom svahu Bogoty (856,4 m) v nadmorskej výške približne 465 m n. m..
Opis toku
Spočiatku tečie na juh, najprv priberá ľavostranný prítok z oblasti Malého Okrúhleho vrchu, potom pravostranný prítok z lokality Vyšné košariská a opúšťa územie Slanských vrchov, východne od obce Slančík vstupuje do Podslanskej pahorkatiny (256,9 m n. m.).
Sprava priberá prítok vznikajúci pri kóte 357,8 m, zľava z oblasti Krčmárky a stáča sa na juhojuhovýchod. Preteká okrajom Slanského Nového Mesta, sprava priberá potok Slančík a stáča sa viac juhovýchodným smerom. Ďalej intenzívne meandruje, zľava priberá Jozefovský potok a tečie severne od obce Slivník. Výrazne esovito sa stáča, pričom sprava priberá svoj najvýznamnejší prítok Trebeľu, následne z tej istej strany aj Kuzmický potok a stáča sa na juh.
Preteká okrajom obce Kuzmice, z pravej strany priberá Parnovku a na krátkom úseku pokračuje na juhovýchod. Zľava priberá Koltajský kanál a Dringáčsky potok, opäť sa stáča severojužným smerom a preteká územím medzi obcami Lastovce a Kazimír. Pri obci Michaľany priberá z ľavej strany Lastovický kanál a z pravej strany významný prítok Izru. Potom priberá ľavostranný prítok vznikajúci juhozápadne od obce Veľaty a od hraničného kameňa XVIII 1 vytvára Roňava slovensko-maďarskú štátnu hranicu.
Rieka zároveň vytvára širokú Roňavskú bránu, ktorá oddeľuje Zemplínske vrchy na Slovensku od maďarskej časti. Pri Čerhove sa od napriameného koryta odpájajú dve meandrujúce ramená, najprv z pravej strany, (sem ústi prítok Hečka zľava), potom priberá tiež zľava Čerhovský potok a sprava sa oddeľuje druhé meandrujúce rameno (tvorí štátnu hranicu). Po spojení s vedľajším ramenom priberá ľavostranný Veľkotrniansky potok, potom maďarskú Bózsvu sprava a opäť ľavostranný Malotrniansky potok. Ďalej na cca 1 km úseku preteká územím Maďarska, vzápätí opäť tvorí štátnu hranicu a oddeľuje Slovenské Nové Mesto na ľavom brehu od maďarského mesta Sátoraljaújhely na pravom brehu a opúšťa územie Slovenska.
Južne od Slovenského Nového Mesta sa rieka rozvetvuje, pričom ľavé rameno tečie na východ a do Bodrogu ústi južne od obce Borša v nadmorskej výške 94,3 m n. m. (najnižší bod Slovenska). Hlavné koryto Roňavy pokračuje na juhozápad, následne na juh a do Bodrogu sa vlieva na území Maďarska severovýchodne od mesta Sárospatak.
Povodie Roňavy podľa prítokov (v smere toku)
Roňava (P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)
- Slančík P
- Bradla P
- Jozefovský potok Ľ
- Trebeľa P
- Kuzmický potok P
- Parnovka P
- Koltajský kanál Ľ
- Dringáčsky potok Ľ
- Lastovský kanál Ľ
- Izra P
- Hečka Ľ
- Čerhovský potok Ľ
- Veľkotrniansky potok Ľ
- Bózsva P (v Maďarsku)
- Körös-viz-patak Ľ (v Maďarsku)
- Nyíri-patak Ľ (v Maďarsku)
- Kréta-patak P (v Maďarsku)
- Bisó Ľ (v Maďarsku)
- Nagy-patak P (v Maďarsku)
- Falu-patak Ľ (v Maďarsku)
- Malotrniansky potok Ľ
- Fehér-patak P (v Maďarsku)
- Magas-patak Ľ (v Maďarsku)
