Zdeněk Mlynář (politik)
Zdeněk Mlynář, rodným menom do roku 1945 Zdeněk Müller (* 22. jún 1930, Vysoké Mýto – † 15. apríl 1997, Viedeň) bol český komunistický politik, právnik, signatár Charty 77, pedagóg, vedec a politológ.[1][2]
| Zdeněk Mlynář | |||
 | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Rodné meno | Zdeněk Müller | ||
| Narodenie | 22. jún 1930 Vysoké Mýto, Česko-Slovensko | ||
| Úmrtie | 15. apríl 1997 (66 rokov) Viedeň, Rakúsko | ||
| Politická strana | KSČ | ||
| Alma mater | Právnická fakulta Lomonosovovej univerzity v Moskve | ||
| Rodina | |||
| Príbuzní | Stanislav Budín (svokor) | ||
| Manželka | |||
| Deti | Vladimír Mlynář Milena Bartlová | ||
| |||
Životopis
Od roku 1946 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska v období 1950 – 1955 absolvoval Moskovskú právnickú fakultu Lomonosovej univerzity (kde sa stal priateľom kolegu, študenta Michaila Gorbačova).[3] Následne vstúpil do Ústavu štátu a práva Česko-slovenskej akadémie vied, kde zostal až do 1968.
Počas Pražskej jari bol zvolený za tajomníka ústredného výboru KSČ. Po okupácii Česko-Slovenska vojakmi Varšavskej zmluvy v auguste 1968, on a ďalší vedúci členovia strany boli odvlečený do Moskvy, kde pripojil podpis pod takzvaný Moskovský protokol. Následne bol členom predsedníctva KSČ, potom v novembri toho istého roku rezignoval na všetky svoje funkcie a v 1970 ho vylúčili z Komunistickej strany.[2] Jeho novým zamestnávateľom sa stalo české Národné múzeum, kde sa venoval entomológii na vedeckej úrovni.[2]
Podpísal Chartu 77 a podieľal sa na anti-režimovej činnosti. To bol dôvod pre represívny tlak štátnej moci na jeho osobu, v dôsledku čoho emigroval.[1]
Po Nežnej revolúcii sa vrátil do Česko-Slovenska. Stal sa čestným predsedom a volebným lídrom strany Levý blok pre parlamentné voľby 1996.[2] Po volebnom neúspechu strany zo svojho postu odstúpil a definitívne opustil politiku pre zhoršený zdravotný stav.
Zomrel vo Viedni v apríli 1997. Pohrebu v Prahe sa zúčastnil bývalý generálny tajomník KSSS a prezident Sovietskeho zväzu Michail Sergejevič Gorbačov.
Jeho manželka bola ekonómka a diplomatka, Rita Budínová-Mlynářová-Klímová. Dcéra Milena Bartlová je profesorka dejín umenia, syn Vladimíra Mlynář je novinár a politik.
Dielo
- Proti srsti : politické komentáře : 1990 – 1995 (1996)
- Krize v sovětských systémech od Stalina ke Gorbačovovi : příspěvek k teoretické analýze (1991)
- Mráz přichází z Kremlu (1978); námet k britskému filmu Invaze (1980)
- Československý pokus o reformu 1968 : Analýza jeho teorie a praxe (1975)
- K teorii socialistické demokracie (1961)
Referencie
- HLAVATÝ, Pavel. Zdeněk Mlynář. Pragmatický reformista, nebo reformní pragmatik? [online]. Praha : Český rozhlas, 2018-09-14, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
- MACH, Vladimír. Zdeněk Mlynář [online]. totalita.cz, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
- Zdenek Mlynar. 2003. vyd. [s.l.] : Columbia University Press.