Eduard Buchner
Eduard Buchner (* 20. máj 1860, Mníchov, Nemecko – † 13. august 1917, poľný lazaret Focșani, Rumunsko) bol nemecký biochemik. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za chémiu za teóriu a pozorovanie nebunkového kvasenia (kvasenie spôsobené enzýmom zymáza).
Eduard Buchner | |||
nemecký biochemik | |||
Narodenie | 20. máj 1860 Mníchov, Nemecko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 13. august 1917 (57 rokov) poľný lazaret Focșani, Rumunsko | ||
Odkazy | |||
Commons | Eduard Buchner | ||
|
Životopis
Narodil sa v Mníchove ako syn fyzika a profesora súdneho lekárstva. V roku 1884 začal študovať chémiu s Adolfom von Baeyerom a botaniku s profesorom Karlom Wilhelmom von Nägelim na botanickom inštitúte v Mníchove. Počas spolupráce s Ottom Fischerom v Erlagene získal doktorát na Mníchovskej univerzite v roku 1888. Bol profesor v Kieli, Tübingene, Berlíne, Vroclave a Würzburgu. Venoval sa heterocyklickým organickým zlúčeninám a kvaseniu.
V roku 1900 sa oženil s priateľkou Lotte Stahlovou.
Počas 1. svetovej vojny slúžil Buchner ako major v prvej línii v poľnej nemocnici v Focșani v Rumunsku. Bol zranený 3. augusta 1917 a na toto zranenie zomrel o 10 dní.