Richard Adolf Zsigmondy
Richard Adolf Zsigmondy (* 1. apríl 1865, Viedeň, Rakúsko – † 23. september 1929, Göttingen, Nemecko) bol rakúsky chemik (jeho rodina bola maďarského pôvodu), ktorý študoval koloidy. V roku 1925 získal Nobelovu cenu.
| Richard Adolf Zsigmondy | |||
| rakúsko-nemecký chemik | |||
 | |||
| Narodenie | 1. apríl 1865 Viedeň, Rakúsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 23. september 1929 (64 rokov) Göttingen, Nemecko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Jeho otec Adolph Zsigmondy bol zubný lekár, ktorý vynašiel operačné pomôcky pre dentistov.
Vychovala ho matka, pretože mu otec zomrel v roku 1880. Rád sa venoval horolezectvu so svojim bratom. Na vysokej škole sa začal zaujímať o prírodu, hlavne o chémiu a fyziku. Neskôr začal robiť experimenty vo svojom vlastnom laboratóriu.
Kariéra
Jeho akademická kariéra začala na fakulte medicíny Viedenskej univerzity, čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku 1889. V Mníchove bol jeho učiteľom von Miller, tu sa začala jeho kariéra vedca. Neskôr sa vrátil do Rakúska, kde pracoval ako asistent v Grazi. Počas jeho práce dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o koloidoch. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom Inštitútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene.
Počas práce v sklárskom priemysle (1879), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosól zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad využitie pri rozptýlení svetla do rôznych spektier. Na to aby bolo umožnené také štúdium, on a Heinrich Siedentopf vynašli ultramikroskop (1903) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov, vrátane Brownovho pohybu. Jeho práca bola dôležitá pre biochémiu a bakteriológiu.
So svojou vedeckou prácou pokračoval v Nemecku. V Göttingene pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariéry. V roku 1925 dostal Nobelovu cenu za jeho prácu o koloidoch počas pôsobenia v Grazi.
Zomrel iba niekoľko dní po odchode z Göttingenu v roku 1929. Na jeho počesť je po ňom na Mesiaci pomenovaný kráter.
Dielo
- Zur Erkenntnis der Kolloide, 1905
- Über Kolloid-Chemie mit besonderer Berücksichtigung der anorganischen Kolloide, 1907
- Kolloidchemie, 1912
- Über die technische Gasanalyse, 1920 (mit G. Jander)
- Über das kolloide Gold, 1925 (mit A. Thiessen)
Literatúra
- Ernst Bruckmüller (Hrsg.): Personenlexikon Österreich Verlagsgemeinschaft Österreich-Lexikon, Wien 2001