James Franck
James Franck (* 26. august 1882, Hamburg, Nemecko – † 21. máj 1964, Göttingen) bol nemecký fyzik.
James Franck | |||
nemecký fyzik | |||
| |||
Narodenie | 26. august 1882 Hamburg, Nemecko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 21. máj 1964 (81 rokov) Göttingen, Nemecko | ||
Alma mater | Humboldtova univerzita | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
V roku 1925 získal Nobelovu cenu spoločne so svojím kolegom Gustavom Ludwigom Hertzom.
Životopis
Vyrastal v bohatej židovskej rodine. Začal síce v Heidelbergu študovať chémiu, ale pokračoval fyzikou na Humboldtovej univerzite v Berlíne, kde aj získal doktorát a rovnako profesúru. Profesorom experimentálnej fyziky sa stal v roku 1921 na univerzite v Göttingene, kde pôsobil do nástupu Adolfa Hitlera k moci. Vtedy sa odsťahoval do USA na univerzitu v Chicagu, kde opäť pôsobil ako profesor.
V čase svojho pôsobenia v Berlíne Franck spolu s Hertzom sledoval závislosť stupňa ionizácie na energii elektrónov v parách ortuti. Dokázali, že atómy ortuti pohlcujú energiu elektrónov po kvantách a ďalej študoval kvantový charakter fotochemických reakcií.
V USA pokračoval vo svojej práci na využití kvantovej mechaniky k výkladu medzimolekulárnych síl. Táto jeho posledná významná práca bola potvrdená aj experimentálne. Už ako držiteľ Nobelovej ceny sa postavil v roku 1945 do čela vedcov protestujúcich proti použitiu atómovej bomby.
Ocenenia a pocty
- 1925 Nobelova cena za fyziku
- 1951 Medaila Maxa Plancka
- 1953 Čestný občan Göttingenu
- 1955 Rumfordova Medaila za prácu na fotosyntéze
- 1964 Zvolený za zahraničného člena Royal Society of London
Literatúra
- Lubomír Sodomka, Magdalena Sodomková, Nobelovy ceny za fyziku, Praha : SET OUT, 1997. ISBN 80-902058-5-2