Hermann Emil Fischer

Hermann Emil Fischer (* 9. október 1852, Euskirchen pri Kolíne, Nemecko – † 15. júl 1919, Berlín, Nemecko) bol nemecký biochemik. V roku 1902 získal Nobelovu cenu za chémiu ako uznanie za výnimočné služby ktoré poskytol svojou prácou na syntéze cukrov a purínov. Fischer sa narodil v Euskirchene pri Kolíne, ako syn obchodníka. Po ukončení štúdia si predsavzal, že bude študovať prírodné vedy, ale jeho otec ho prinútil pracovať v rodinnom podniku až kým nezistil, že jeho syn je nevhodný pre toto povolanie.

Hermann Emil Fischer
nemecký biochemik
Narodenie	9. október 1852 Euskirchen pri Kolíne, Nemecko
Úmrtie	15. júl 1919 (66 rokov) Berlín, Nemecko
Odkazy
Commons	Hermann Emil Fischer
Chemický portál  Biologický portál  Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Fischer potom začal navštevovať Univerzitu v Bonne v roku 1872, v tom roku však prestúpil na Univerzitu v Štrasburgu. Svoj doktorát získal za štúdium ftalínov. V 1875 nasledoval jedného zo svojich učiteľov na Univerzitu v Mníchove a stal sa tam profesorom chémie. V roku 1881 sa stal profesorom na Univerzite v Erlangene. V roku 1888 mu bolo ponúknuté miesto profesora chémie na Univerzite vo Würzburgu, kde zostal až do roku 1892, kedy mu bolo ponúknuté miesto predsedu katedry chémie na Univerzite v Berlíne po A. W. Hofmannovi. Tu pôsobil až do svojej smrti v roku 1919.

Fischer je známy svojou prácou o cukroch a iných významných organických syntézach glukózy a purínu.

Jeho meno stále nachádzame v mnohých chemických reakciách a pojmoch:

• Fischerova syntéza indolov
• Fischerova projekcia
• Fischerova syntéza oxazolu
• Fischerova syntéza peptidov
• Fischerova reakcia fenyldrazínu a oxazónu
• Fischerova redukcia
• Fischer-Speierova esterifikácia

Ocenenie Nemeckej chemickej spoločnosti je pomenovaná na jeho pamiatku.