Goa

Starý indický epos Mahábhárata sa o Goe zmieňuje poukázaním na národ Goparaštra, známym ako chovatelia kráv; objavuje sa tu aj meno Gomant. Okrem ďalšieho mena Govaraštra pre južnú časť kónkánskeho územia sa vo svätých hinduistických sanskrtských spisoch zachovali aj mená Gopakapuri a Gapakapattana. Neskôr sa objavuje aj názov Gomanchala, ešte neskôr (v epických básňach nazývaných purana) potom mená Gove, Govapuri alebo Gopakpattan. Antický učenec Ptolemaios uvádza meno Gouba, arabské názvy zo stredoveku znejú Sindabur resp. Sandabur. V 15. storočí v súvislosti s portugalskou kolonizáciou sa objavuje názov Goa, najskôr pre prístav v ústí rieky Mandovi, dnes mesto Velha Goa, neskôr pre celé Portugalcami ovládané územie.

Mapa okresov

Goa leží na západnom pobreží indického subkontinentu a hraničí so štátmi Maháraštra a Karnátaka, západné pobrežie tvorí Indický oceán (Arabské more). Celková plocha štátu je 3 702 km², najvyšším bodom je Sonsogor s výškou 1 167 m nad morom (v pohorí Západný Ghat), pobrežie je dlhé 101 km s mnohými veľkými plážami. Goa je bohatá na vodu, pretekajú ňou dve väčšie rieky Mandovi a Zuari a veľký počet ďalších. Goa sa administratívne delí na dva okresy (Severná Goa a Južná Goa), ktoré sa skladajú z jedenástich okresov, nazývaných taluka (od severu na juh: Pernem, Bardez, Bicholim, Satari, Tiswad resp. skôr Ilhas, Mormugao, Ponda, Salcete, Sanguem, Quepem, Canacona).

Klimatické podmienky v Goe: horúce leto (s teplotami medzi 30 °C a 39 °C) spojené s extrémnou vlhkosťou v dôsledku monzúnov (medzi júnom a septembrom) a pre Európanov príjemná zima (v decembri a januári sa denné teploty pohybujú medzi 20 °C a 30 °C, zrážky sú výnimočné).

Známe dejiny Goy siahajú do 3. storočia pred Kristom, kedy Goa bola časťou severoindickej maurijskej ríše. V neskorších storočiach sa tu vystriedali vládcovia dynastií satavahanov, čalukyanov, silharov a kadambdov. Roku 1312 pripadla Goa na krátku dobu sultanátu z Dillí, karnátakskí vládcovia z Vijayanagaru ju následne znovu dobyli. Od roku 1469 tu vládli bahmánski sultáni a Mughalovia (Moguli) z Gulbargy, neskôr z Bižapuru.

V roku 1498 na západoindickom pobreží po oboplávaní Afriky pristál moreplavec Vasco da Gama. Portugalsko nechcelo iba ovládnuť lukratívny obchod s korením, ale robilo si nárok aj ako nová koloniálna moc. Portugalský admirál Afonso de Albuquerque potom v marci a znova v novembri 1510 porazil vojská bižápurského mogula, obsadil Gou a tým položil základný kameň budúcej kolónie Portugalská India.

Bazilika Bom Jesus

K dejinám Goy patrí meno Františka Xaverského. Tento spoluzakladateľ jezuitského rádu pricestoval do Goy v roku 1542, kde sa – napriek svojej neblahej úlohe počas inkvizície – tešil povesti dobromilného misionára. Xavier cestoval ďalej do Japonska a Číny, zomrel 1552 krátko pred dosiahnutím Číny a bol pochovaný neďaleko Kantonu. Podľa legendy bol jeho hrob neskôr otvorený, jeho údajne neporušené telo bolo potom 16 mesiacov po jeho smrti prevezené do Goy a tu pochované; roku 1622 bol Xavier vylásený za svätého a znovu pochovaný v bazilike Bom Jesus v meste Velha Goa.

Po získaní svojej nezávislosti 1947 sa India bezvýsledne pokúšala diplomatickou cestou dosiahnuť pripojenie Goy a ďalších portugalských osád k únii, nepomohli ani uznesenia Valného zhromaždenia OSN. V decembri 1961 Gou India násilne obsadila, zle vyzbrojená a nepripravená portugalská armáda nekladie žiadny väčší odpor. Goa bola (spolu s oblasťami Daman a Diú) zo začiatku ústredne ovládaná ako zväzové teritórium, od 30. mája 1987 sa stala 25. federálnym štátom.

Obyvateľstvo Goy, takmer 1,4 milióna obyvateľov, má prírastok 14,9 %, hustota obyvateľstva je 363 na km², takmer 50 % obyvateľov žije v mestách. Miera alfabetizácie sa pohybuje okolo 82 %. Miestnym jazykom je kónkánčina (väčšina obyvateľov hovorí aj anglicky, portugalsky dnes hovorí iba medzi 3 % a 5 % obyvateľov).

Približne 2/5 obyvateľov sú kresťanského vierovyznania, aj keď s mnohými prvkami hinduizmu, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani portugalským misionárom; časť obyvateľov má portugalské mená (portugalská koloniálna správa od začiatku podporovala zmiešané manželstvá). Vlastné moslimské obyvateľstvo je málo početné, počas turistickej sezóny tu žije a pracuje značný počet obchodníkov a iných síl (najmä z Kašmíru).

Vplyv portugalskej koloniálnej nadvlády sa prejavuje vo zvykoch obyvateľstva dodnes. Pracovný čas patrí k najkratším v Indii. Goania dodržujú denne predĺženú poludňajšiu siestu), obľúbenými sviatkami sú karneval, Vianoce a Nový rok.

Najdôležitejším odvetvím je turistika, nasledovaná poľnohospodárstvom. K ďalším dôležitým odvetviam patrí ťažba nerastov, konzervárenský priemysel, výroba umelých hnojív, lodná doprava, rybolov a výroba alkoholických nápojov. Istým motorom hospodárstva je aj skutočnosť, že Goa má relatívne bujnú štátnu správu a vysokú mieru emigrácie, čo ďalej znižuje mieru nezamestnanosti. V rebríčku hospodársky najúspešnejších štátov indickej únie zaujíma Goa tretie miesto. V ťažobnom priemysle je to ťažba železnej rudy, bauxitu a mangánu, okrem toho sa ťaží hrnčiarska hlina, vápenec a silikáty. Iná výroba, prevádzkovaná často v malých a zastaraných manufaktúrach (výroba prírodného kaučuku, spracovanie sisalu), má iba lokálny význam, prispieva hlavne ku koloritu krajiny. V poľnohospodárstve hrá významnú úlohu aj pestovanie ryže, ovocia a rybolov zeleniny, prosa, kokosových orechov a kešu, ďalej rybolov (s približne 40 000 pracovníkmi), ktorý je spravidla robený tradičným spôsobom (stále viac mechanizovaný používaním vlečných sietí). Poľnohospodárstvo poskytuje pracovné príležitosti značnej časti obyvateľstva.

Pláž Anjouna

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Goa

• Úradná strana vlády Goy (po anglicky)