Drávidské jazyky

Drávidské jazyky je jazyková rodina, ktorými sa hovorí predovšetkým v Južnej Indii a na Srí Lanke.

Rozšírenie drávidských jazykov v JV Ázii

S indoeurópskymi jazykmi, ktorými sa hovorí na severe Indie, táto jazyková skupina nemá žiadne blízke, spoločné korene. Prirodzene súčasné drávidské jazyky prevzali mnoho slov zo sanskritu a hindčiny. Názov drávidské je odvodený zo sanskritského slova drávida pre juh a používa sa od 19. storočia.

Rodina obsahuje asi 26/27/vyše 30 jazykov. Na web-stránke Ethnologue, známej tým, že považuje nárečia za jazyky, je ich uvedených okolo 75, to však nezodpovedá žiadnej odbornej literatúre.

V Indii sú štyri dráviské jazyky, ktoré sú oficiálnymi úradnými jazykmi: tamilčina, telugčina, malajálamčina a kannadčina. Aj tulčinou, góndčinou a kurukhčinou (oraončina) hovorí v Indii viac, ako milión ľudí.

Bráhujčinou sa hovorí v Pakistane, Afganistane a v Iráne.

Postupnou migráciou veľká skupina ľudí hovorí drávidskými jazykmi aj v Singapure, Malajzii, na ostrovoch Fidži a v Suriname.

Delenia

Vnútorné členenie je sporné. Pôvodne sa delili na dve vetvy (drávida a ándhra), dnes prevažuje delenie na južnú, centrálnu a severnú vetvu (pozri ďalej). N.S. Andronov navrhol delenie na sedem skupín (južnú, juhozápadnú, juhovýchodnú, centrálnu, góndvanskú, severovýchodnú, severozápadnú) plus jazyky tulu a telugčina sú samostatné jazyky.

Delenie podľa V. Krupu (1996)

  • severná vetva:
    • kurukhčina (kurukh)
    • malto
    • bráhujčina
  • centrálna (stredná) vetva:
  • južná vetva:
    • irulčina (málo preskúmaná)
    • tamilčina
    • malajálamčina
    • kodagčina
    • kotčina
    • todčina
    • badagčina (málo preskúmané)
    • kannadčina
    • tulčina (tulu)
  • nepreskúmané jazyky:
    • korawčina (=kurru)
    • kaikadi
    • burgandi
    • kurubčina
    • bellari
    • koragčina
    • erawčina
    • sarawčina
    • mandčina
    • pengo
    • iné

Delenie podľa nemeckej wiki (E. Kausen, 2005)

  • severná vetva:
    • bráhujčina (bra'uidi) (2.2 mil.)
    • kuruh-malto:
      • kurukhčina (kurukh, oraon, kurka, dhangar) (2 mil)
      • malto (100 tis.)
  • centrálna vetva:
    • pardži-gadaba:
      • pardži (100 tis.)
      • gadaba:
        • ollari (10 tis.)
        • konekor gadaba (10 tis.)
    • kolámi-naiki:
      • kolámi:
      • naiki (chanda)
  • južná vetva:
    • južná II (južnocentrálna):
      • gónda-kondakui
        • góndčina (gónda) (3.5 mil.)
        • konda-kui:
          • manda-kui:
            • manda-pengo:
              • mandčina (manda) (? tis.)
              • pengo (1 tis.)
            • kui-kúvi
              • kui (700 tis.)
              • kúvi (khond) (300 tis.)
          • kondčina (konda) (30 tis.)
      • telugčina (telugu) (70 mil.)
    • južná I (južná v užšom zmysle)
      • tulu-koraga:
        • tulčina (tulu) (2 mil)
        • koragčina (koraga) (25 tis.)
      • tamil-kannada:
        • kannada-badaga:
          • kannadčina (kannada) (35 mil.)
          • badagčina (badaga) (300 tis.)
        • toda-kota:
          • todčina (toda) (1 tis.)
          • kotčina (kota (2 tis.)
        • tamil-kodagu:
          • kodagu-kurumba:
            • kodagčina (kodagu, coorgi) (120 tis.)
            • kurumba (250 tis.)
          • irulčina (irula) (350 tis.)
          • tamil-malajálam


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.