Dévanágarí

Usporiadanie samohlások je nasledujúce:[6]

• Ďalšie znaky pre samohlásky sú určované diaktitickými značkami: ऍ ê, ऎ ĕ (drávidské krátke e), ऑ ô, ऒ ŏ (drávidské krátke o).
• Za samohláskami sa radia dva spoluhláskové diakritické znaky: koncová nosovka anusvāra ं ṃ a koncová frikatíva visarga ः ḥ (zvaná अं aṃ a अः aḥ). Masica k anusváre v sanskrte pripomína, že „existuje nezrovnalosť, či preprezentuje homorganickú nosovú spoluhlásku, nazalizovanú samohlásku alebo nazalizovanú polosamohlásku, alebo všetky tri podľa kontextu.“[7] Visarga reprezentuje postvokalickú neznelú glotálnu frikatívu h, v sanskrte alofónu k s alebo zriedkavo r, obyčajne na konci slova. Niektoré recitačné tradície pridávajú echo samohlásky po výdychu: इः ihi.[8] Masica považuje visargu, spolu so znakmi ङ ṅa a ञ ña, za „ľahko predpovedateľné“ velárne (guturálne) a palatálne nosovky, ktoré sú príkladmi „fonetického zničenia systému“.[7]
• Ďalšou diakritickou značkou je candrabindu/anunāsika ँ. Salomon ju popisuje ako „dôraznejší tvar“ asnusváry, ktorá sa „niekedy používa na označenie pravej vokálnej nazalizácie.“ V moderných indoárijských jazykoch, ako napr. v hindčine, je rozlišovanie formálne: čandrabindu značí nazalizovanú samohlásku,[9] anusvára značí homorganickú nosovú spoluhlásku predchádzajúcu inej spoluhláske:[10] napríklad हँसी [ɦə̃si], slov. smiech, गंगा [gəŋgɑ] Ganga. Ak má akšara (slabika) samohláskovú diakritickú značku nad čiarou a tak nenecháva priestor pre znak „čandra“ (slov. mesiac) čandrabindu, zmení sa na bodku:[11] हूँ [ɦũ], slov. som, ale हैं [ɦɛ̃], slov. sú. Niektorí autori vynechávajú úplne mesiačik a píšu vo všetkých prípadoch len bodku.[12]
• Avagraha ऽ, obyčajne transliterovaná apostrofom, je sanskrtské interpunkčné znamienko pre vypustenie samohlásky v morfofonologickom procese sandhi: एकोऽयम् ekoyam (← ekas + ayam), slov. tento jeden. Splynutie pôvodnej dlhej samohlásky sa niekedy značí s dvojitou avagrahou: सदाऽऽत्मा sadātmā (← sadā + ātmā), slov. vždy Ja.[13] Snell tvrdí, že v hindčine „je jej hlavnou funkciou ukázať, že samohláska sa pri zvolaní drží:“[14] आईऽऽऽ! āīīī! V magahčine, ktorá má „trochu viac slovesných tvarov končiacich touto viazanou samohláskou“,[15] sa avagraha používa na označenie ne-vynechania včleneného a na konci slova, čo je vlastne moderné pravopisné pravidlo: बइठऽ baiṭha, slov. sedieť, oproti *बइठ baiṭh.
• Slabikotvorné spoluhlásky ṝ, ḷ a ḹ sú špecifické pre sanskrt a nie sú prítomné v dnešnej varnamále[16] a v ďalších jazykoch. Pôvodné znenie reprezentované ṛ je dnes stratené a jeho dnešná výslovnosť je niekde medzi [ɾɪ] v hindčine a [ɾu] v maráthčine. ḹ nie je dnes bežná fonéma ako v sanskrte, skôr je grafickým pravidlom a používa sa na vyvažovanie dlhých a krátkych párov znakov medzi samohláskami.[5]
• Existuje špeciálne písanie रु ru a रू rū.

Usporiadanie spoluhlások je nasledujúce:[17]

• Nakoniec sa používa ळ ḷa [ɺ̡], ktoré predstavuje medzihláskovú retroflexnú bokovú úderovú alofónu znelej retroflexnej plozívy vo védskom sanskrte, a je fonémou v jazykoch ako maráthčina a rádžastánčina.
• Okrem klasického sanskrtského súboru znakov sa časom vytvorilo aj niekoľko novších tvarov. Masica píše: „V každom prípade, podľa niektorých boli v tomto systéme zastúpené a poskytnuté všetky možné hlásky, a preto bol sanskrt pokladaný za perfektný jazyk. Bohužiaľ, bolo ťažké ponúknuť a vôbec predpokladať ďalšie hlásky, ktoré boli neznáme pre fonetikov sanskrtu.“[7] Potom, čo sa v nových indoárijských jazykoch objavili a začali pribúdať vypožičané slová a internacionalizmi, boli buď ignorované v textoch, alebo zapisované cez diakritiku a ligatúry, ktoré sa pri prednese ignorovali.
  • Najplodnejšou diakritickou značkou je nuqtā ़. Hindčina ju používa pre perzské hlásky: क़ qa [q], ख़ xa [x], ग़ ġa [ɣ], ज़ za [z] a फ़ fa [f], a pre alofonické ड़ ṛa [ɽ] a ढ़ ṛha [ɽʱ]. Je možná aj hláska ऴ ḷha [ɺ̡ʱ], len v hinčine nemá využitie.
  • V singhčine sú implozívne spoluhlásky značené podčiarkou ॒: ग॒ [ɠə], ज॒ [ʄə], ड॒ [ɗə] a ब॒ [ɓə].
  • Sonory s prídychom môžu byť reprezentované zloženými znakmi alebo ligatúrami s ह ha: म्ह mha, न्ह nha, ण्ह ṇha, व्ह vha, ल्ह lha, ळ्ह ḷha, alebo र्ह rha.
  • Masica pripomína márvárčinu a jej používanie špeciálneho znaku pre ḍa [ɗə], zatiaľ čo ड reprezentuje [ɽə].[18]

Ligatúra jednej z možných foriem akšary ddhrya.

Ďalšie časti textu s ligatúrami sa zobrazia len vtedy, ak operačný systém má nainštalované Unicode fonty s potrebnými znakmi ligatúr, napr. jeden z TDIL fontov.

Ako už bolo spomenuté vyššie, spoluhlásky po ktorých nenasleduje samohláska ale ďalšia spoluhláska, môžu byť spojené v kompozite alebo typografickou ligatúrou. Tento súbor znakov a ich pravidiel sa viac alebo menej používa s určitými výnimkami. Ligatúry sú väčšinou štandardizované s určitými variáciami v spájaní. Nasledujúce Unicode usporiadanie je len jedným z možných schém:

• 24 z 36 spoluhlások má vpravo vertikálnu čiarku (ख, घ, ण, atď.) Táto čiarka sa pri prvých a stredových znakoch kompozitu stráca. Napríklad: त + व = त्व, ण + ढ = ण्ढ, स + थ = स्थ. श ś(a) sa správa rozdielne ak predchádza व va, न na, च ca, ल la a र ra. Stáva sa z nej jednoduchý znak s tvarom slučky, ktorý posúva dolu znak druhého člena kompozitného znaku. Potom vzniká श्व śva, श्न śna, श्च śca, श्ल śla a श्र śra.
• र r(a) ako prvý člen prijíma tvar zahnutej čiarky smerujúcej hore nad koncovým znakom alebo diakritickým znakom pre ā-. Napríklad र्व rva, र्वा rvā, र्स्प rspa alebo र्स्पा rspā. Ak sú koncovými znakmi ट ठ ड ढ ङ छ, r sa značí dvomi čiarami naspodu koncového znaku, smerujúcimi dolu: ट्र ठ्र ड्र ढ्र ङ्र छ्र. V ostatných prípadoch tvorí pri koncovom znaku čiarku, smerujúcu dolu a doľava: क्र ग्र भ्र. Pri koncovke त ta je znak upravený na त्र tra.
• V prípade znakov, ktoré bočnú čiarku nemajú, ako द d(a) a ह h(a), môže byť nasledujúci znak zmenšený a položený bez horizontálnej čiary pod neho, napr. द d(a) + घ gha = द्घ dgha, ह h(a) + म ma = ह्म hma. क k(a), छ ch(a) a फ ph(a) skracujú svoju bočnú nožičku a pripájajú sa priamo na nasledujúceho člena, napr. छ ch(a) + ञ ña= छ्ञ chña.
• Ligatúry pre kṣa a jña nie sú jednoznačné z ich tvarov. Znak pre kṣa je क्ष (क k(a) + ष ṣa) a jña je ज्ञ (ज j(a) + ञ ña).

Nasledujúca tabuľka zobrazuje všetky použiteľné bikonsonantné kompozitné znaky a ligatúry pre sanskrt, ktoré uvádza Masica.[19] Ak sa kurzor umiestni nad ligatúrou, objaví sa jeho IAST transliterácia a IPA výslovnosť.

Nové indoárijské jazyky môžu používať už uvedené znaky vo svojich prebraných slovách zo sanskrtu, alebo z ďalších jazykov.

Tónový prízvuk vo védskom sanskrte sa píše rôznymi znakmi, ktoré závisia na určitej védskej škole (šákhy). V Rgvéde je anudātta písaná s podčiarkou (॒), svarita s vertikálnou čiarkou nad znakom (॑) a udātta sa neznačí.

V sanskrte sa pôvodne nepísala interpunkcia. Od 17. storočia dévanágarí v sanskrte a marathčine začalo používať vertikálnu čiarku (।) pre koniec riadku a dvojitú vertikálnu čiarku (॥) pre koniec verša.[20]

Operačný systém Mac OS X poskytuje pohodlný spôsob úpravy písma dévanágarí. Je v ňom možné vkladať vhodné Unicode znaky s dvomi spôsobmi rozloženia klávesov na klávesnici. Rozmiestnenie je rovnaké ako pri INSCRIPT/KDE v operačnom systéme Linux:

INSCRIPT klávesnica (Windows, Solaris, Java)

Toto je indické usporiadanie klávesnice pre Linux (variant 'Deva')

Bolnagri fonetická klávesnica Linux

Pozri Stránky Bolnagri

• Oficiálny Dévanágarí dokument od Indickej vlády
• Unicode tabulka pre písmo Dévanágarí
• Zdroje na písanie nepálčiny v Dévanágarí
• Zdroje na prehliadanie a úpravu v Dévanágarí
• Unicode podpora pre Web prehliadače
• Vytváranie a prezeranie dokumentov napísaných v Devanágarí
• Návod pre hindštinu a Dévanágarí písmo

• Zoznam typografických nástrojov pre hindštinu
• IndiX, Podpora indických jazykov v Linuxe, stránka Indického národného centra pre softvérové technológie
• Devanāgarī Nástroje: Wiki pieskovisko, Dévanágarí mejl, Yahoo/Google vyhľadávanie a Dévanágarí transliterácia
• EnTrans
• Latinka do Dévanágarí, online transliteračný nástroj