Lumírovci

Lumírovci je označenie skupiny českých spisovateľov 70. a 80. rokov 19. storočia, ktorí sa združovali okolo časopisu Lumír. Spoločne s ruchovcami tvorili novú generáciu spisovateľov, ktorá preberala vplyv po odchádzajúcich májovcoch. Ich najväčšou snahou bolo povzniesť českú literatúru na európsku úroveň.

Lumírovci (1879)
J. Zeyer – J. V. Sládek – J. Vrchlický

Dobový kontext

Posledná tretina 19. storočia sa vyznačovala aktivizáciou kultúrneho života v českých krajinách. Roku 1881 (1883) bolo otvorené Národné divadlo, 1882 bola Univerzita Karlova rozdelená na časť českú a nemeckú, vznikajú nové nakladateľstvá (napr. roku 1871 nakladateľstvo Jan Otto, roku 1872 nakladateľstvo J. R. Vilímka) a vychádza množstvo almanachov (napr. roku 1868 almanach Ruch, roku 1871 Anemonky roku 1878 nový almanach Máj). Do stredu verejného záujmu sa opäť dostávajú Rukopis královédvorský a Rukopis zelenohorský.

Charakteristika

Cieľom lumírovcov bolo priblížiť české písomníctvo vyspelým európskym literatúram. Prostredníctvom prekladov (predovšetkým z románskej literatúry) uvádzali do českej literatúry európske trendy, ako tematické tak formálne.

Literárne veľa experimentovali, objavujú sa u nich napríklad doteraz v českej literatúre nezvyčajné básnické formy – sonet, gazel, rondel. Nestotožňovali sa s požiadavkou, že literatúra má predovšetkým slúžiť národu. Filozofickým základom ich tvorby sa stala myšlienka, že ľudstvo sa neustále vyvíja k humanite.

Predstavitelia

Delenie spisovateľov na májovcov, ruchovcov a lumírovcov je len orientačné a často zjednodušujúce. Kniha Panorama české literatury medzi lumírovcov a ich epigónov radí nasledujúcich spisovateľov:[1]

Časťou svojej tvorby:

  • Josef Václav Sládek od sedemdesiatych rokov

Spor medzi ruchovcami a lumírovcami

K vymedzovaní oboch skupín spisovateľov došlo na základe sporu, ktorý zapálila Eliška Krásnohorská svojou staťou Obraz novějšího básnictví českého (Časopis národního muzea, 1877).[2] V nej sa dovoláva básnika rýdzo národného. Jeho opak potom vidí vo Vrchlickom. Maliar Soběslav Pinkas naopak o dva roky neskôr kritizoval Hálka, českej literatúre vytkol jej uzavretosť a vyzdvihol lumírovcov. V následných sporoch sa počala profilovať škola kozmopolitní (lumírovci) a škola národní (ruchovci).

Referencie
  1. MACHALA, Lubomír; PETRŮ, Eduard. Panorama české literatury. 1. vyd. Olomouc : Rubico, 1994. 552 s. ISBN 80-85839-04-0.
  2. PROKOP, Vladimír. Literatura 19. a počátku 20. století (od romantiků po buřiče): pro výuku literatury na středních školách. 1. vyd. Sokolov : O.K.-Soft, 2000. 72 s. ISBN 80-238-5357-0.

Pozri aj

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lumírovci na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.