British Poetry Revival
British Poetry Revival je všeobecné pomenovanie voľného básnického hnutia v Británii, ktoré sa začalo rozvíjať v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Znamená voľne preložené „oživenie britskej poézie“. Bolo reakciou na konzervatívnejší the Movement, ktorý bol tiež básnickou školou britskej poézie.
Vďaka nie malému podielu Cobbing's Writers Forum a prepojenej tvorivej dielne, Londýn sa stal strediskom mladých básnikov, ku ktorým treba počítať hlavne: Bill Griffiths (ústredná postava prvej etapy vývoja),[1] Allen Fisher, Iain Sinclair, Gilbert Adair, Lawrence Upton, Peter Finch, Ulli Freer, Gavin Selerie, Frances Presley, Elaine Randell, Robert Sheppard, Adrian Clarke, Clive Fencott, Maggie O'Sullivan, cris cheek, Tony Lopez and Denise Riley.
Začiatky
Ak básnici hnutia Movement vzhliadali k Thomasovi Hardymu ako svojmu vzoru, básnici spojení s British Poetry Revival mali radšej modernistov, napríklad Ezru Pounda a Williama Carlosa Williamsa, z anglických zase Davida Jonesa, Basila Buntinga a Hugha MacDiarmida. Títo britskí básnici tvorili mimo oficiálnych prúdov 20. storočia v britskej poézii. Začiatkom roku 1960 väčší počet mladých básnikov začal využívať poetické možnosti, ktoré otvorili starší tvorcovia.
Do tejto skupiny patrili: Roy Fisher, Gael Turnbull, Ian Hamilton Finlay, Bob Cobbing, Jeff Nuttall, Tom Raworth, Michael Horovitz, Eric Mottram, Peter Finch, Edwin Morgan, Jim Burns, Elaine Feinstein, Lee Harwood and Christopher Logue. Viacerí z týchto a Allen Ginsberg sa stretli na International Poetry Incarnation 11. júna 1965 aby usporiadali prvý „Britský happening“.
Profesionálny džezový pianista Fisher aplikoval verše W.C. Williamsa z dielka „Paterson“ do svojej dlhej poémy „City.“ Turnbull, ktorý strávil nejaký čas v USA bol ovplyvnený Williamsom. Jeho škótsky nasledovník Scots Morgan a Finlay pracovali s poéziou zvukovo a vizuálne. Generáciou Beat generation boli ovplyvnení Mottram, Nuttall, Horovitz a Burns. Mottram a Raworth vzhliadali ku Black Mountain poets zatiaľ čo Harwood zdieľal záujem o básnikov New York School.
Objavilo sa množstvo publikácií ich novej experimentálnej poézie. (Turnbull's Migrant Press, Raworth's Matrix Press and Goliard Press, Horovitz's New Departures, Stuart Montgomery's Fulcrum Press, Tim Longville's Grosseteste Review, Galloping Dog Press and its Poetry Information magazine, Pig Press, Andrew Crozier and Peter Riley's The English Intelligencer, Crozier's Ferry Press, and Cobbing's Writers Forum.)
Prvá antológia hnutia British Poetry Revival bola Horowitzova Children of Albion: Poetry of the Underground in Britain (1969).
Rozvoj hnutia
Eric Mottram bol centrálnou postavou londýnskej poetickej scény.[2] Dôkladne poznal autorov Beat generation a ostatných amerických básnikov a mal schopnosti tak ako propagandista aj básnik. Mottram absolvoval King's College London spolu s viacerými básnikmi ako Gilbert Adair, Peter Barry,[3] Sean Bonney, Hannah Bramness, Clive Bush, Ken Edwards, Bill Griffiths, Robert Hampson, Jeff Hilson and Will Rowe. Viacerí z nich sa zúčastňovali na básnických predstaveniach, individuálne alebo v skupinkách – napríklad „Cobbing's Bird Yak“ a „Konkrete Canticle“. Tak sa stalo, že Cambridgeská univerzita sa stala jedným z dôležitých centier rozvoja British Poetry Revival. Ďalšími stredobodmi tvorby a činnosti básnikov boli Northumbria a severné Anglicko, Wales a Škótsko.
Široký, takpovediac celoplošný záber British Poetry Revivalu umožnil asociovanie tvorcov a vydávanie antológií. V roku 1988 vyšla antológia The New British Poetry. Editovali ju aj Mottram a Edwards.
V roku 1987 vydali antológiu „A Various Art“ zaostrenú hlavne na cambridgeských básnikov.
Ian Sinclair zostavil antológiu Conductors of Chaos (1996).[4]
Robert Hampson a Peter Barry vydali The New British poetries: The Scope of the possible (Manchester University Press, 1993).[5]
V roku 1994 W.N. Herbert a Richard Price spolu vydali antológiu Scottish Informationist poetry Contraflow on the SuperHighway (Gairfish and Southfields Press).
Dôležitou bola diskusia na rôzne témy medzi britskou a írskou poéziou, ktorú riadil Richard Caddel. Tento vývoj pokračoval na medzinárodnom fóre. Peter Qartermain Caddel tiež zostavil antológiu Other: British and Irish Poetry since 1970 (USA, 1999), ďalšia vyšla v USA v roku 2001 pod názvom Anthology of Twentieth-Century British and Irish Poetry (Oxford University Press, USA, 2001) a bola retrospektívou tvorby celého 20. storočia.
V 90. rokoch 20. storočia začali básnici ako Johan de Wit,[6] Sean Bonney, Jeff Hilson, a Piers Hugill organizovať tvorivé workshopy a tvorivé programy na univerzitách.
British Poetry Revival tak časovo pokryl vývoj od 60. rokov do konca 20. storočia.
Referencie
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku British Poetry Revival na anglickej Wikipédii.
 |
Literárny portál |