Della Cruscans

Robert Merry odcestoval do Florencie, kde editoval dva diely „The Arno Miscellany” (slov. preklad Zborník Arno - 1784) a „The Florence Miscellany” (slov. preklad Florentský zborník - 1785), z ktorých neskôr, mohlo by sa povedať, vyštartoval fenomén Della Cruscans. Bola tu spolupráca medzi anglickými a talianskymi básnikmi a táto obsahovala básne v angličtine, taliančine a francúzštine. Názov je inšpirovaný florentskou Accademia della Crusca, organizáciou založenou v roku 1583, aby očistila taliansky jazyk.

Hester Thrale Piozziová - anglická poetka, autorka predhovoru k zbierke básní Della Cruscans

Zbierku otvára predhovor „The Dream” od Bertieho Greatheeda s obžalobou súdobého poľutovaniahodného stavu poézie a volaním po návrate štýlu básnika Johna Miltona. Toto volanie do minulosti sa vykryštalizovalo prekladom básní od Danteho a Petrarcu. Predhovor Hester Thrale Piozziovej je skromnejší: "napísali sme [tieto básne] aby sme sa zabavili, a rozprávali o milých veciach jeden druhému; zozbierali sme ich, aby sa nestratili naše recipročné vyjadrenia a vytlačili ich, aby sme nemali dôvod byť zahanbení našou vzájomnou predpojatosťou”.

Hannah Cowleyová - anglická poetka, členka školy Della Cruscans

William Parsons, cestujúci Brit, bol tiež v krúžku. Merry sa vrátil do Spojeného kráľovstva v roku 1787 a publikoval "Adieu and Recall to Love in The World" pod menom "Della Crusca". Odpovedala mu z "The Pen" Hannah Cowleyová, keď o dva týždne neskôr zverejnila pod menom „Anna Matilda” svoj literárny flirt odohrávajúci sa na stránkach novín a fenomén Della Cruscan sa šíril po Anglicku. Vysoko úspešná "The Poetry of the World (1788)", zbierka poetických dialógov medzi Annou Matildou a Della Crusca nasledovala krátko nato a dosiahla viacero reedícií. Iní členovia anglického krúžku Della Cruscan boli „Laura Maria” (Mary Robinsonová (poetka)), „Benedict” (Edward Jerningham), „Reuben” (Greatheed), Frederick Pilon a iní.

Subjekt vtedajšej kritiky vývoja školy boli hlavne satirické verše Williama Gifforda The Baviad (1791) a The Maeviad (1795). Literárni historici sa zdali byť neschopní písať o skupine bez toho, aby používali slová „exces” (výstrednosť), „nonsens” (nezmysel), „affected” (afektovaný) alebo „copious” (plodný). Predošlá generácia bola nemilosrdnejšia: "Táto epidémia dellacruscanizmu rozširovala názov od blázna k bláznovi." Škola bola vraj krátkodobá, no prežila až do súčasnosti ako emblém prehnanej citovosti.

Niektorí súčasní kritici prehodnotili týchto básnikov a posudzujú ich zhovievavo. Podľa Davida Hilla Radcliffa "zatiaľčo škola Della Cruscan zabávala ale krátko panovala, vytvorila efekt popularizácie veľkej literárnej módy, vtedy široko prepojenej s univerzitnými básnikmi." Okrem toho, "Pretože hoci Della Cruscans nevymysleli novinovú konverzáciu vo verši, vyvinuli však silný vplyv na prispievateľov britskej a americkej periodickej tlače, ktorý trval dekády." Silvia Bordoni vyslovila obvinenie, že táto poézia bola umelá a prehnane prepracovaná. "Manierizmus poézie Della Cruscan, špeciálne v jeho počiatočnej fáze, je prepojený s talianskou poéziou 17. storočia a začiatku 18. storočia. Propagoval „Accademia della Crusca” ako príklad čistoty a rôznorodosti talianskeho jazyka, a bol proti rozširovaniu zahraničných terminológií a dialektov." Nakoniec, škola by nemohla byť bezvýznamnou tak, ako sa kedysi myslelo: "Zatiaľčo vplyv Della Cruscans na britský romantizmus je stále široko nespoznaný, ich poézia prispela k ukovaniu mediteránnych poetík, improvizačnému štýlu, satiricko-erotickej žilke a k politicko-liberálnemu zámeru, ktorý prevládol v britskej poézii počas prvých desaťročí 19. storočia.

• Drabble, Margaret, ed. "Della Cruscans"; "Gifford, William.The Oxford Companion to English Literature. OUP, 1985. 265-266; 390-391[1].
• Hargreaves-Mawdsley, W.N. The English Della Cruscans and Their Time, 1783-1828. International Archives of the History of Ideas #22. The Hague: Martinus Nijhoff, 1967.
• Longaker, John Mark. The Della Cruscans and William Gifford: The History of a Minor Movement in an Age of Literary Transition. University of Pennsylvania, 1924[2].
• Ousby, Ian. "Della Cruscans." The Cambridge Guide to Literature in English. Cambridge UP, 2000. str.249, Radcliffe, David Hill, compiler. English Poetry 1579-1830: Spenser and the Tradition[3]

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Della Cruscans na anglickej Wikipédii.