Májovci

Májovci bola výrazná literárna skupina českých básnikov a prozaikov druhej polovice 19. storočia, ktorá nadväzovala na odkaz Karla Hynka Máchu, Karla Havlíčka Borovského a Karla Jaromíra Erbena.

Po páde Metternichovho absolutizmu (revolučný rok 1848) sa na scéne objavila mladá generácia, ktorá sa zaoberala problematikou mestského života a súčasných sociálnych problémov. Nastáva kultúrna a spoločenská obroda. Zažívajú dobu porevolučných rokov Bachovského absolutizmu a dočasné potlačenie snáh obrodencov o lepšie postavenie českého národa v rámci Rakúsko-Uhorska.

Roku 1858 bol vydaný almanach Máj, ktorý sa stal ústredným spájajúcim dielom skupiny. Májovci sa vo svojej tvorbe primárne snažili zachytiť skutočnosť, tak ako ju v okolitom svete videli, a to aj s jej negatívnymi črtami. Odkazovali sa nielen na českú kultúru, ale inšpirovali sa aj smermi európskej tvorby (kozmopoliti). Neobracali sa len do českej histórie, ale kládli dôraz na súčasný okolitý svet, čo sa prejavilo aj v častej publicistickej tvorbe. Vďaka ich práci došlo k povzneseniu českej literatúry na európsku úroveň.

Boli založené spolky Hlahol, Sokol, Umělecká beseda, vychádzajú noviny a časopisy: Národní listy, Čas, Lumír, Květy a i. Vychádza Ottův slovník naučný, je realizovaná Tylova myšlienka – Národného divadla.