Lavočkin La-7

Kým začínalo masívnejšie nasadenie nových lietadiel La-5FN, Lavočkin rýchlo pracoval na ďalšom zlepšovaní a modernizácii typu. S rovnakým motorom AŠ-82FN to šlo predovšetkým ďalším aerodynamickým zjemňovaním draku lietadla. Najmarkantnejšie bolo presťahovanie chladiča spod prednej časti pod trup, presun lapača vzduchu pre kompresor, ten sa z hornej časti kapotáže motora dostal do koreňov krídel. Drobných úprav sa dočkala aj vnútorná konštrukcia stroja, cieľom bolo zjednodušiť a zefektívniť výrobu.

La-7 (pod prototypovým označením I-120 alebo La-120) vznikol koncom roku 1943 z úspešného radu stíhačiek konštruktéra S. A. Lavočkina, ktorý začína v roku 1940 LaGGom-1 (I-22) a LaGGom-3 (I-301) s radovými motormi M-105P, pokračuje po prechode ku hviezdicovým motorom radu M-62 LaGom-5, La-5, La-5F a končí úspešným La-5FN s motorom AŠ-82FN, ktorý sa dostal na front v priebehu roku 1943. La-7 ešte lepšie využíval vysokú výkonnosť motora AŠ-82FN i nových konštrukčných materiálov, mal zdokonalenú aerodynamiku a tomu zodpovedajúce výkony. Výroba La-7 bežala v dvoch hlavných závodoch – v Moskve (s dvoma 20 mm kanónmi ŠVAK) a v meste Jaroslavľ (s troma kanónmi).

Z La-7 vznikla aj dvojmiestna cvičná verzia La-7UTI, bol vyvinutý prototyp výškového stíhača La-7TK s dvoma turbokompresormi a na ďalších dvoch prototypoch – La-7R a La-120R boli skúšané pomocné raketové motory. Po vojne vývoj La-7 ďalej pokračuje celokovovým La-9 (La-130) a končí poslednou piestovou stíhačkou tohto radu La-11 (La-140).

Z celkového množstva viac ako 22 000 lietadiel typu Lavočkin vyrobených v priebehu druhej svetovej vojny, pripadá na La-7 značný počet – 5 753 kusov.

Lavočkin La-7 (číslo 27), na ktorom lietal Ivan Kožedub

Na front sa nové La-7 dostali na jar 1944 a razom si získali obľubu. Ruskí stíhači tak vedľa importu a posledných verzií Jakov dostali stroje, ktoré boli schopné merať sa (údajne) s poslednými verziami stíhačov súpera.

Toto po dlhé roky opakované tvrdenie je však nutné brať trochu opatrnejšie, úplne povojnový experiment La-7R (z roku 1947) so vstavaným raketovým pomocným motorom dosahoval rýchlosť niečo cez 720 km/h, čo v posledných dňoch vojny nebola ani u čisto piestových strojov nijak výnimočná rýchlosť. Hoci La-7 výkonnostne ani technologicky bombou nebol, vojnu na ňom ukončilo nejedno ruské eso. Bojovala na ňom väčšina sovietskych stíhacích es – Ivan Kožedub (62 zostrelov), Alexandr Pokryškin (59), Vitalij Popkov (41), Alexej Aleliuchin (40) a mnoho ďalších, medzi nimi aj legendárny beznohý Alexej Maresiev, a tiež aj českí a slovenskí piloti v 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízii v ZSSR.

V malom množstve boli La-7, spolu s La-9, La-11, Il-10 a Jak-9U, tiež nasadené vo vojne v Kórei.

La-7 v označení 2. letky 1. stíhacieho pluku 4. leteckej divízie, 1947

V česko-slovenskom letectve slúžili lietadlá La-7 pod označením S-97. Tiež ako v prípade lietadiel La-5FN bolo česko-slovenské letectvo jediným zahraničným užívateľom lietadiel La-7. Prvých osem kusov prišlo k 1. česko-slovenskému stíhaciemu leteckému pluku dňa 28. apríla 1945. Hoci išlo o prakticky nové lietadlá, ich stav si vyžadoval pred bojovým nasadením celkovú revíziu, takže do bojov druhej svetovej vojny už nezasiahli. Celkovo bolo do výzbroje česko-slovenského letectva zavedených 54 lietadiel La-7, čo z neho robilo druhý najpočetnejší typ bojového stroja v prvých povojnových rokoch. Niekoľko strojov lietalo aj u bezpečnostného letectva. Koncom 40. rokov však počet letuschopných lietadiel rýchlo klesal a zvyšok bol postupne prevádzaný k letectvu Zboru národnej bezpečnosti (ZNB). Posledné kusy S-97 dolietali v roku 1950.

Dva stroje slúžili v 50. rokoch v Protilietadlovom učilišti v Olomouci ako učebné pomôcky, ale neskôr boli aj tieto stroje zničené. Dodnes sa v Česku dochoval jeden kus La-7, ktorý bol v 60. rokoch zrekonštruovaný skupinou dobrovoľníkov pri Národnom technickom múzeu (NTM) a dnes je vystavený v Leteckom múzeu v Kbeloch.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lavočkin La-7

• VRANÝ, Jiří; KRUMBACH, Jan. Ilustrovaná historie letectví, zväzok 1. Mikojan - Gurjevič MiG-15, Lavočkin La-5 a La-7, Fokker D VII. Praha : Naše vojsko, 1985.
• VÁLKA, Z. : Stíhací letadla 1939-45/ Itálie, Francie, SSSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie; vydavateľstvo VOTOBIA, 1999. ISBN 80-7198-396-9 (str. 74 - 76)
• ARMÁDY. TECHNIKA. MILITARIA. - ATM 4/2006; vydavateľstvo Magnet Press Slovakia, s. r. o. v spolupráci s Aeromedia, a. s. ISSN 1336-2003 (str. 44 - 47)

Portál letectvo Ruský portál